Srbská armáda tvrdí, že po týždňoch eskalácie napätia medzi Srbskom a Kosovom je v „najvyššej úrovni bojovej pripravenosti“.
Prezident Aleksandar Vučič tvrdí, že „prijme všetky opatrenia na ochranu našich ľudí a zachovanie Srbska“.
Šabľové šarvátky sú hlasnejšie ako kedykoľvek predtým a nasledujú po tvrdeniach médií, že Priština (hlavné mesto Kosova) pripravuje „útok“ na etnicky srbské oblasti na severe Kosova.
Vláda v Prištine sa k týmto obvineniam nevyjadrila. Už predtým však obvinila prezidenta Vučiča z „hier“, ktoré majú vyvolať problémy.
„Srbský prezident ako vrchný veliteľ nariadil srbskej armáde, aby bola na najvyššej úrovni bojovej pripravenosti, t. j. na úrovni použitia ozbrojenej sily,“ uviedol podľa tlačovej agentúry Tanjug vo vyhlásení srbský minister obrany Miloš Vučevič.
Náčelník generálneho štábu srbských ozbrojených síl Milan Mojsilovič povedal, že ho prezident Vučič poslal na hranice s Kosovom. Povedal, že armáda je v najvyššom stupni bojovej pohotovosti. Armáda „chráni územnú celistvosť a zvrchovanosť Srbska, všetkých srbských občanov a zabraňuje terorizmu a teroristickým útokom proti Srbom, nech žijú kdekoľvek“.
Zvýšila sa aj pripravenosť policajných síl, povedal minister vnútra Bratislav Gašić: „Na základe rozkazu prezidenta republiky a hlavného veliteľa armády a ozbrojených síl Srbska som nariadil plnú bojovú pripravenosť všetkých jednotiek ministerstva vnútra. Žandárstvo, špeciálna protiteroristická jednotka a policajná brigáda prejdú pod velenie náčelníka generálneho štábu a zaujmú pozície stanovené v operačnom pláne,“ povedal Gašič pre srbskú stanicu B92.
„Situácia je tam komplikovaná,“ povedal Mojsilovič v nedeľu večer v rozhovore pre televíziu Pink TV na ceste do mesta Raška na juhozápade krajiny, asi 10 kilometrov od hraníc s Kosovom. Podľa neho sa v ňom požaduje „prítomnosť srbskej armády pozdĺž administratívnej línie“, čo je termín, ktorým srbské orgány označujú hranicu s Kosovom. Podľa srbského ministerstva vnútra „všetky jednotky“ „okamžite prejdú pod velenie náčelníka generálneho štábu“.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Stalo sa tak necelých desať rokov po tom, ako Belehrad stratil kontrolu nad autonómnou oblasťou v dôsledku vojny a leteckých útokov NATO. Srbsko neuznáva nezávislosť a Kosovo stále považuje za súčasť svojho územia. Aj približne 50 000 Srbov (podľa iných údajov až 120 000) žijúcich na severe Kosova neuznáva autoritu vlády v Prištine. Kosovo považuje za suverénny štát približne polovica štátov OSN, zatiaľ čo Španielsko, Rumunsko, Slovensko, Grécko a Cyprus ho neuznáva.
Priština začiatkom decembra vyslala na sever stovky kosovských albánskych policajtov. Urobila tak po tom, ako kosovskí Srbi v novembri opustili svoje miesta v kosovských inštitúciách vrátane polície na protest proti snahám Prištiny prinútiť kosovských Srbov používať výlučne kosovské registračné značky vozidiel. V reakcii na zvýšenú prítomnosť kosovskej polície postavili Srbi 10. decembra na severe krajiny barikády, ktoré odvtedy ochromili dopravu na dvoch hraničných priechodoch.
Krátko pred odchodom generála Mojsiloviča do pohraničnej oblasti zverejnili viaceré srbské médiá na sociálnych sieťach video, na ktorom je vidieť streľbu. Situáciu opisujú ako „bitku“, ktorá sa odohrala, keď sa kosovské sily pokúšali barikádu rozobrať. Kosovská polícia to okamžite poprela a na svojom profile na Facebooku napísala, že sa na žiadnej streľbe nepodieľala.
Kosovské médiá informovali, že v oblasti streľby sa nachádzala hliadka kosovských síl pod vedením kosovskej misie Severoatlantickej aliancie (KFOR). Podľa kosovského ministra vnútra Xhelala Sveçlu bola napadnutá hliadka KFOR. Misia NATO v Kosove oznámila, že vyšetruje streľbu, ku ktorej došlo „25. decembra v blízkosti hliadky misie NATO v Kosove“. „Nedošlo k žiadnym zraneniam ani materiálnym škodám,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Srbská premiérka Ana Brnabičová minulý týždeň uviedla, že situácia s Kosovom je „na pokraji ozbrojeného konfliktu“.
