V roku 2020 hovorca Kremľa odpovedal na otázky, či prezident Vladimir Putin často pristupuje na internet, aby získal prehľad o spravodajstve o Rusku a jeho aktivitách z vonkajšieho sveta. Kremeľ vtedy prezradil, že „nemá smartfón, to je jednoducho nemožné“. A to sa údajne stále nezmenilo.
V poslednom čase sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine ešte viac rozšírili špekulácie o Putinových každodenných zvyklostiach týkajúcich sa toho, ako sa dostáva k informáciám alebo aké zdroje využíva a či sú informácie poskytované jeho vojenskými a spravodajskými službami presné.
Čerstvá správa denníka Wall Street Journal rozšírila tieto špekulácie o tvrdenie, že sa vyhýba používaniu internetu alebo elektronických zariadení zo strachu pred špehovaním zo strany západných spravodajských služieb.
Namiesto toho sa vraj spolieha najmä na fyzické papierové správy, ktoré sa mu v niektorých prípadoch dostanú na stôl len niekoľko dní po tom, ako ich vypracujú velitelia na fronte a potom ich preženú cez najvyšších ruských spravodajských byrokratov a poradcov.
Denník Wall Street Journal uvádza, že viedol rozhovory s niekoľkými súčasnými a bývalými ruskými predstaviteľmi, ktorí poskytli svedectvá, na ktorých sa tento záver zakladá. Správa ponúka portrét izolovaného prezidenta, ktorý zostal „neschopný alebo neochotný uveriť, že Ukrajina môže úspešne vzdorovať“.
Zdroje WSJ zdôraznili, že táto izolácia viedla k nepresnému hodnoteniu skutočného stavu na bojisku, keďže brífingy a správy sú „starostlivo kalibrované tak, aby zdôrazňovali úspechy a bagatelizovali neúspechy“. Jeho vyhýbanie sa technologickým informáciám, ako aj širšia škála „informačných potrubí“ spôsobili podľa správy aj to, že Putin „je viac závislý od informačných dokumentov zostavených ideologicky spriaznenými poradcami“.
„Frontoví velitelia podávajú správy Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), nástupkyni KGB, ktorá ich upravuje pre expertov v Bezpečnostnej rade, ktorí ich odovzdávajú tajomníkovi Rady Nikolajovi Patruševovi, úhlavnému rivalovi, ktorý pomohol presvedčiť Putina, aby napadol Ukrajinu,“ uvádzajú zdroje Wall Street Journal.
WSJ ďalej uvádza, že to viedlo k niekoľkým zničujúcim a trochu trápnym zlyhaniam spôsobeným „zlými informáciami“, ako napríklad nasledujúca údajne bizarná epizóda:
Ruské jednotky koncom septembra prehrávali bitku o Lyman, malé mesto na východe Ukrajiny, keď veliteľ na frontovej línii dostal telefonát z Moskvy cez šifrovanú linku.
Bol to Vladimir Putin, ktorý im prikázal, aby neustupovali.
Podľa súčasných a bývalých amerických a európskych predstaviteľov a bývalého vysokého ruského spravodajského dôstojníka, ktorý bol informovaný o výmene, sa zdá, že prezident má len obmedzené pochopenie pre reálnu situáciu. Jeho zle vyzbrojené frontové jednotky boli obkľúčené ukrajinským útokom podporovaným delostrelectvom, ktoré poskytol Západ. Putin podľa nich odmietol rozkazy vlastných generálov a povedal vojakom, aby sa držali pevne.
Treba však zdôrazniť, že tento typ „vyberania“ spravodajských informácií tak, aby zodpovedali zavedenému ideologickému príbehu, nie je v histórii spravodajských služieb vo svete všeobecne ani v spôsobe informovania vedúcich predstaviteľov ničím novým. Je to napríklad súčasť dobre známeho príbehu o tom, ako bola americká verejnosť oklamaná, aby podporila inváziu USA do Iraku v roku 2003.
Predstavitelia amerických spravodajských služieb a bývalí úradníci Bushovej administratívy medzitým priznali, že v Bielom dome boli prezentované len hodnotenia CIA a ďalších agentúr, ktoré potvrdzovali príbeh, ktorý chceli počuť neokonzervatívci.
Pokiaľ ide o Rusko, to odmietlo nové tvrdenia o údajne obmedzenom prístupe Putina k presným vojnovým informáciám a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o Putinovi povedal: „Prezident má, tak ako predtým, viacero kanálov na získavanie informácií.“ Dodal: „Akékoľvek tvrdenia, že dostáva skreslené informácie, nezodpovedajú skutočnosti.“
