Opičie kiahne sú už v jedenástich krajinách Európy. V nedeľu bolo podozrenie z nákazy potvrdené v rakúskej Viedni. Belgicko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá pre nakazených týmto infekčným ochorením nariadila povinnú 21-dňovú karanténu. Briti odporúčajú izoláciu aj pre kontakty, ale upokojujú, že riziko nákazy pre širšiu verejnosť je „extrémne malé“.
„Potvrdené podozrenie na vírusové kiahne,” uviedol viedenský zdravotnícky úrad na Twitteri. Pacient bol na tieto vírusy pozitívny a vzhľadom na jeho príznaky možno predpokladať, že sa jedná o opičie kiahne. V nedeľu bol prevezený do nemocnice s horúčkou a kožnými léziami, napísala agentúra Reuters.
Prvý prípad v Európe bol zaznamenaný 7. mája v Spojenom kráľovstve, odvtedy sa nákaza rozšírila ešte do Belgicka, Holandska, Švédska, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Taliansku, Španielska, Portugalska a Francúzska.
Okrem toho sa nákaza vyskytla aj v Spojených štátoch, Kanade, Izraeli a Austrálii.
Riziko je extrémne malé
Britský zdravotný úrad (UKHSA) zatiaľ zaznamenal 20 prípadov opičích kiahní. Šéfka inštitúcie odporučila ľuďom sa mať na pozore, ale uistila, že riziko pre verejnosť je „extrémne malé“, Susan Hopkinsová.
Ľuďom, ktorí prídu do úzkeho kontaktu s nakazeným, odporúčajú izoláciu po dobu 21 dní, nechodiť do práce a nestýkať sa s osobami s nízkou imunitou, tehotnými ženami a deťmi do 12 rokov.
Zatiaľ prvou krajinou, ktorá pristúpila k povinnej karanténe pre nakazených opičími kiahňami, je podľa serveru Politico Belgicko.
Opiace kiahne patria do rovnakej skupiny ako čierne (pravé) kiahne a medzi ich príznaky patrí výrazná hrboľatá vyrážka, horúčka, bolesti svalov a hlavy.
Opičie kiahne sú menej smrteľné ako čierne kiahne, smrtnosť je asi 3,6 percenta. Väčšinou však majú pacienti mierny priebeh a po pár týždňoch sa vyliečia. Odborníci sú však zarazení neobvyklým šírením mimo Afriky, kde sa normálne vyskytuje.
K prenosu z človeka na človeka dochádza podľa odborníkov najmä prostredníctvom kvapôčok, je nutný dlhodobý kontakt. Iné spôsoby prenosu z človeka na človeka zahŕňajú priamy kontakt s telesnými tekutinami či infekčnými léziami a nepriamy kontakt s materiálom lézií, napr. prostredníctvom kontaminovaného oblečenia alebo bielizne.
