Niečo sa deje? Putin nariadil zvýšiť produkciu zbraní a Amerike odkazuje, že ďalej to takto nejde

Ruský prezident Vladimír Putin obvinil Spojené štáty, že sa snažia udržať dominantné postavenie vo svete a všetko ovládať. Informovala o tom agentúra AP. Zástupcom zbrojného priemyslu v súvislosti s vojnou na Ukrajine nariadil zvýšiť produkciu.

Na stretnutí s novými veľvyslancami v Moskve Putin povedal, že „postup k multipolárnemu svetu naráža na odpor tých, ktorí sa snažia udržať svoje výsadné postavenie v medzinárodných záležitostiach a ovládať všetko – Latinskú Ameriku, Európu, Áziu a Afriku,“ povedal Putin. Dodal, že „hegemonovi sa to dosť dlho darilo, ale navždy to takto nejde“, bez ohľadu na vývoj na Ukrajine.

Putin svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu opakovane vysvetľuje ako reakciu na údajné narušovanie základných ruských bezpečnostných záujmov zo strany Západu. Sankcie, ktoré naň západné krajiny kvôli vpádu do susednej krajiny uvalili, sú podľa Putina súčasťou snahy Spojených štátov a ich spojencov o posilnenie ich pozícií. Avšak sankcie sa ich autorom vypomstili, tvrdí šéf Kremľa.

Neskôr na schôdzke so zástupcami zbrojárskych firiem Putin uvádzal, že ruské zbrane preukázali v bojoch na Ukrajine svoju efektivitu.

„Naša technika efektívne čelí západným zbraniam,“ povedal Putin. „Prakticky všetky zásoby zbraní (štátov) NATO boli poslané na podporu súčasného režimu v Kyjeve,“ dodal. Rusko by podľa neho malo západné zbrane skúmať, aby vylepšilo vlastný arzenál. Uviedol, že nariadil posilniť financovanie nových zbraní, ponúknuť viac pôžičiek zbrojovkám a zvýšiť platy ich zamestnancom, aby posilnili výrobu. Vojenské priemyselné podniky „musia dodávať požadované zbrane a vybavenie v čo najkratšom termíne,“ povedal šéf Kremľa.

Putinovo obvinenie a výzva na zvýšenie produkcie zbraní prichádza v čase, keď ruská armáda zaznamenáva v bojoch na Ukrajine značné neúspechy a musela sa stiahnuť prakticky z celého územia Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ruská dolná komora parlamentu v utorok schválila zákon sprísňujúci tresty pri všeobecnej mobilizácii, o ktorej sa v nadväznosti na ruské vojenské neúspechy špekuluje. Zákon novo zavádza až desať rokov odňatia slobody za dezerciu, poškodenie vojenského materiálu alebo neuposlúchnutie rozkazu.

S ruskou frustráciou sa zvyšuje aj počet vyhrážok o použití jadrových zbraní. Napríklad poslanec ruskej Štátnej Dumy Andrej Guruljov minulý týždeň v priamom televíznom prenose vyzýval, aby sa Rusko nebálo použitia jadrového arzenálu na Ukrajine. Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinks v nedávnom rozhovore oznámila, že USA vyvíja plán reakciu na prípadný ruský jadrový útok a varovala Ruskú federáciu pred takýmito krokmi.

Od Putina vojnového úsilia sa začínajú dištancovať aj štáty, ktoré predtým ruskú agresiu na Ukrajine priamo neodsúdili. Na nedávnom summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu mal podľa The Times indický premiér Nárendra Módí ruskému prezidentovi povedať, že „Nie je vhodný čas na vojnu.“

V reakcii na postup Ukrajincov separatisti v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike a úrady v Ruskom okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti vyhlásili na koniec tohto mesiaca referenda o pripojení k Rusku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *