Matovič vybuchol: Za tisíce mŕtvych počas pandémie môže opozícia. Nás chválili za celoplošné testovanie v celom svete

Igor Matovič, šéf strany OĽANO, bol hosťom v diskusnej relácii televízie Markíza Na Telo, kde diskutoval o riadení pandémie covid-19 na Slovensku. V relácii sa spomínala štúdia, ktorá tvrdí, že ak by Matovič riadil pandémiu inak a nie podľa svojho uváženia, mohlo byť až 21-tisíc menej obetí na životoch.

Matovič však trval na tom, že pandémiu riešil najlepšie ako vedel a vždy zvolal konzílium odborníkov, ktoré tvorili špičkoví ľudia z rôznych oblastí a spoločne prijímali rozhodnutia.

V relácii sa tiež hovorilo o obviňovaní opozície, že počas pandémie organizovala protesty, čo podľa Matoviča prispelo k vyššiemu počtu obetí. Matovič ďalej tvrdil, že jeho celoplošné testovanie bolo pochválené najlepším vedeckým časopisom, avšak moderátor relácie poznamenal, že toto tvrdenie bolo niekoľkokrát rozporované.

Celkovo sa v relácii diskutovalo o rozdielnych názoroch na riadenie pandémie a o tom, či boli prijaté správne opatrenia, či boli dostatočne účinné a či mohlo byť urobené niečo inak, aby bol počet obetí nižší.

Nedávna štúdia poradenskej spoločnosti Pažitný & Kandilaki odhalila, že zlé riadenie pandémie COVID-19 na Slovensku viedlo k približne 21 000 úmrtiam. Štúdia si získala značnú pozornosť a v súčasnosti ju vyšetruje generálna prokuratúra. Otázkou zostáva, kto bude zodpovedný za vysokú úmrtnosť počas druhej a tretej vlny pandémie, ktorú štúdia pripisuje zlému rozhodovaniu, politickým konfliktom a nízkej miere očkovania.

V štúdii sa zistilo, že počas prvej vlny pandémie, od marca do mája 2020, Slovensko dokázalo situáciu dobre zvládnuť, a to najmä vďaka zavedeniu prísnych výlukových opatrení. Druhá vlna, od septembra do marca 2021, však bola katastrofálna, s kolapsom systému zdravotnej starostlivosti a vysokým počtom infekcií a úmrtí.

Autori štúdie vyčítajú zlé riadenie pandémie v tomto období, kritizujú nedostatočnú prípravu, sledovanie, testovanie, chaotické politické rozhodnutia často prijaté bez vedeckých dôkazov, ako napríklad hromadné testovanie a povoľovanie svadieb, nevhodnú komunikáciu s verejnosťou a politikov, ktorí nedodržiavali stanovené pravidlá a udeľovali výnimky.

Tvrdia, že prísne výlukové opatrenia boli zavedené príliš neskoro. Okrem toho sa neustále pretláčala falošná dilema hromadné testovanie verzus uzavretie a uprednostňovalo sa hromadné testovanie.

Tretia vlna od septembra 2021 do mája 2022 bola napriek očkovaniu tiež katastrofálna, čo malo za následok zaťaženie nemocníc a vysoký počet obetí. Téma očkovania sa spolitizovala a politici neboli jednotní v podpore. Vyskytli sa aj problémy s vakcínou Sputnik V a neúspešná očkovacia lotéria. Šírili sa hoaxy a dezinformácie, čo spôsobilo, že ľudia stratili dôveru v opatrenia. Prísna uzávera prišla opäť neskoro a chýbalo politické vedenie v prospech očkovania.

Štúdia porovnávala Slovensko s inými krajinami s nízkou úmrtnosťou a dospela k záveru, že prevažná väčšina nadmerných úmrtí na Slovensku bola spôsobená zlým riadením pandémie. Zistenia štúdie vedú mnohých k tomu, aby žiadali zodpovednosť a zmeny v spôsobe, akým krajina zvládne budúce krízy.

Jedným z hlavných problémov, ktoré štúdia identifikovala, bol nedostatok súdržnej a dobre koordinovanej reakcie na pandémiu. Správa zdôrazňuje nedostatok jasnej stratégie a komunikačného plánu, čo viedlo k zmätku a nedôvere verejnosti. Okrem toho štúdia poukazuje na to, že politické konflikty a nedostatočná spolupráca medzi rôznymi úrovňami vlády bránili schopnosti účinne reagovať na krízu.

Významným faktorom vysokej úmrtnosti bola aj otázka očkovania. V štúdii sa zistilo, že politizácia tejto otázky a nedostatok jasnej komunikácie o výhodách a bezpečnosti vakcín viedli k nízkej miere očkovania a nedôvere verejnosti. Okrem toho správa poukazuje na problémy s distribúciou a podávaním vakcín vrátane neúspešnej očkovacej lotérie a škandálu Sputnik V.

Vzhľadom na tieto zistenia je zrejmé, že v spôsobe, akým krajina rieši budúce krízy, sa musia vykonať zmeny. Štúdia vyzýva na vytvorenie jasnej stratégie a komunikačného plánu, ako aj na zriadenie národného tímu krízového manažmentu, ktorý by koordinoval úsilie na rôznych úrovniach vlády. Okrem toho je nevyhnutné uprednostniť transparentnosť a jasnú komunikáciu s verejnosťou, aby sa vybudovala dôvera a spolupráca.

Záverom možno konštatovať, že štúdia, ktorú vypracovali Pažitný & Kandilaki, poukazuje na ničivý vplyv zlého riadenia pandémie COVID-19 na Slovensku. Zistenia štúdie vyzývajú na zodpovednosť a zmeny v spôsobe, akým krajina zvládne budúce krízy. Je veľmi dôležité, aby sa z tejto skúsenosti vyvodili ponaučenia s cieľom zabrániť takýmto vysokým stratám na životoch v prípade budúcich pandémií alebo iných kríz.