Minsk požaduje, aby Moskva poskytla Bielorusku bezpečnostné granty na ochranu územia republiky ako vlastného územia v prípade akejkoľvek vonkajšej agresie, uviedol v pondelok bieloruský prezident Alexander Lukašenko.
„Vo všeobecnosti sme o tom rokovali na rokovaniach [prezidentov Bieloruska a Ruska], aby v prípade agresie voči Bielorusku Rusko chránilo Bielorusko ako svoje vlastné územie. To sú bezpečnostné [záruky], ktoré potrebujeme,“ citovala Lukašenka bieloruská štátna tlačová agentúra na stretnutí s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu v Minsku.
Lukašenko uviedol, že túto otázku nastolil počas rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý plne podporil predstavy Minska v tejto veci.
„Túto otázku som nastolil počas rokovaní s ruským prezidentom. Plne ma podporil vo všetkých aspektoch. A povedal, že musíme prehodnotiť všetky naše zmluvy a dohody – Bieloruska a Ruska – a zistiť, aký regulačný právny akt medzištátneho charakteru by sa mal teraz prijať, aby sa zabezpečila úplná bezpečnosť Bieloruska,“ povedal Lukašenko.
Ruský minister obrany pricestoval do bieloruského hlavného mesta, aby s Lukašenkom rokoval o bezpečnosti.
Stretnutie sa uskutočnilo len niekoľko týždňov po rokovaniach ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho bieloruského náprotivku Alexandra Lukašenka v Moskve, kde ruská hlava štátu oznámila, že v reakcii na rozmiestnenie zbraní NATO v blízkosti ruských hraníc budú v Bielorusku rozmiestnené ruské taktické jadrové zbrane.
„Zhodli sme sa, že – v tomto zmysle má [bieloruský prezident] Alexander Grigorievič [Lukašenko] pravdu, keď hovorí ‚počúvajte, sme vaši najbližší spojenci. Prečo Američania umiestňujú jadrové zbrane na území svojich spojencov? Mimochodom, zapájajú sa aj do výcviku spojeneckých pilotov, aby v prípade potreby mohli tieto zbrane použiť. Dohodli sme sa, že v prípade potreby urobíme to isté, a to bez toho, aby sme porušili naše záväzky – rád by som zdôraznil – bez toho, aby sme porušili naše medzinárodné záväzky týkajúce sa nešírenia jadrových zbraní,“ povedal Putin.
„Spojené štáty to robia už desaťročia. Už dlho umiestňujú svoje taktické jadrové zbrane na území spojeneckých krajín, krajín NATO, v Európe. V šiestich štátoch, ak ma pamäť neklame: Nemecko, Turecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Grécko. V Grécku teraz nie sú žiadne jadrové zbrane, ale je tam sklad,“ dodal ruský prezident.
Kremeľ kladie dôraz na to, že tento krok neporušuje záväzky Ruska v oblasti nešírenia jadrových zbraní, keďže Moskva si ponechá kontrolu nad jadrovými zbraňami. Skladovacie priestory pre zbrane by mali byť hotové do 1. júla.
Lukašenko dal zo svojej strany jasne najavo, že môže zvážiť aj prijatie ruských strategických jadrových zbraní, ak to bude považovať za potrebné na ochranu krajiny.
