Bulharsko tvrdí, že pre Ukrajinu „urobilo dosť“ a nemá v pláne posielať ťažké zbrane, uvádza sa v utorkovom vyhlásení bulharského premiéra Kirila Petkova.
„Urobíme to, čo sme sľúbili, a nie je potrebné každé dva týždne znovu vyvolávať debatu,“ uviedol Petkov.
„Podporili sme prichádzajúcich utečencov, poslali sme všetky druhy humanitárnej pomoci, podieľali sme sa aj na oprave ukrajinských ťažkých zbraní a sme v súlade so všetkými sankciami proti Rusku.“
Via Glasove.com: V poslednom čase sa objavujú tvrdenia, že sa v konflikte objavili bulharské zbrane, ale bulharská vláda tvrdí opak.
Tlak zo strany bulharského vodcu prichádza uprostred rastúceho tlaku po tom, čo väčšina krajín NATO zvýšila svoje vojenské dodávky Kyjevu, vrátane niektorých pobaltských a západoeurópskych štátov, ktoré prevádzajú ťažké zbrane, a to dokonca vrátane tankov.
Od začiatku vojny a západných výziev k ťažšej výzbroji na pomoc ukrajinským silám pri odrážaní ruskej invázie hrozilo, že otázka pomoci Ukrajine rozbije Petkovovu vládnucu koaličnú vládu, čo viedlo k skoršej dohode, že sa Sofia zdrží dodávok zbraní alebo munície.
Predtým o tom informovali európske médiá:
Bulharská socialistická strana (BSP) je tradične priateľsky naklonená Rusku a od ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára tohto roku pohrozila odchodom z koaličnej vlády, pokiaľ Sofia pošle zbrane Ukrajine. Odchod strany by zvrhol súčasnú bulharskú vládu.
Priaznivci a spojenci BSP argumentovali, že dodávkami zbraní by sa Bulharsko stalo stranou konfliktu, čo by malo za následok ruskú odvetu, čo bol postoj bulharského prezidenta Rumena Radeva.
Pred týždňom priniesol denník The Wall Street Journal podrobnú správu o rastúcom nesúhlase s plánom USA a Veľkej Británie na väčšie dodávky zbraní pre Ukrajinu: „Na západnom fronte proti Moskve sa objavujú trhliny a európski spojenci Ameriky sa stále viac rozchádzajú v názore, či pokračovať v dodávkach silnejších zbraní na Ukrajinu, čo by podľa niektorých z nich mohlo predĺžiť konflikt a zvýšiť jeho ekonomické dopady,“ uviedla správa.
Správa pokračuje: „V centre nezhôd – ktoré rozdeľujú skupinu západoeurópskych mocností z USA, Veľkej Británie a skupiny prevažne stredoeurópskych a severoeurópskych krajín – je rozdielne vnímanie dlhodobej hrozby zo strany Ruska a toho, či Ukrajina môže na bojisku skutočne zvíťaziť.“
Najmä britský Boris Johnson stojí na čele odkazov Ukrajincom, aby neustupovali žiadnemu územiu ani nevyjednávali s Rusmi, hoci tento nekompromisný prístup určite skončí ďalšou smrťou a ničením. Z geografického a geopolitického hľadiska môžu východoeurópske štáty, ako je Bulharsko, stratiť oveľa viac, ak si vytýčia nekompromisný prístup k „postaveniu sa“ Moskve.
