Američania rozmiestnia v Európe nové jadrové bomby. Budeme konečne v bezpečí?!

Američania sa chystajú urýchlene rozmiestniť na základne NATO v Európe modernejšie a presnejšie verzie taktických jadrových bômb typu B61. Informuje o tom portál Politico, ktorý sa odvoláva na americké diplomatické depeše a dvoch ľudí oboznámených s touto záležitosťou. 

Takáto zmena sa koná pre hrozby z Ruska, že na Ukrajine nasadia jadrové zbrane. Američania pôvodne chceli bomby B61–12 doviezť do Európy na budúci rok na jar, podľa aktualizovaných plánov tak však urobia už v decembri. O svojom zámere tento mesiac informovali spojencov v NATO na uzavretom zasadnutí v Bruseli. 

Pôjde o nahradenie starších zbraní ich novými verziami na rôznych miestach v Európe, aby ich v prípade potreby mohli použiť bombardéry a stíhacie lietadlá Spojených štátov a ich spojencov.

Politico uvádza, že program modernizácie bômb B61 nie je utajovaný, a zástupcovia amerického ministerstva obrany poukazujú na to, že takéto vylepšenia sú potrebné, aby armáda mala k dispozícii modernú a bezpečnú výzbroj. Hovorca Pentagonu Patrick Ryder uviedol, že „síce nebude preberať podrobnosti jadrového arzenálu, ale na modernizácii B61 sa pracuje celé roky a plány na bezpečnú a zodpovednú výmenu starších zbraní za vylepšené verzie sú súčasťou dlhodobej snahy o modernizáciu“. Dodal, že program vylepšenia jadrových bômb „nijako nesúvisí so súčasným dianím na Ukrajine a nebol nijako unáhlený“.

Ešte v roku 2019 unikol dokument o tom, kde má NATO uložené jadrové zbrane v Európe. Dokument bol okamžite stiahnutý, no jeho kópia sa šírila po internete a dnes je viac ako aktuálna.

Má ísť o šesť základní v piatich krajinách v Európe, kde sa má nachádzať 150 jadrových bômb.

Ešte v januári sa Spojené štáty, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko vo vzácnom prejave na tému globálnej bezpečnosti spoločne zhodli na tom, že „jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy nesmie byť vedená“.

Tento záväzok, ktorý bol výsledkom niekoľkomesačných rokovaní, zhrnul vtedy vysoký úradník amerického ministerstva zahraničia takto: „potvrdenie toho, že je to niečo, čomu sa chceme vyhnúť“.

Teraz však, v súvislosti so stále hrozivejšou rétorikou zo strany Ruska, americký prezident Biden vyhlásil, že Putin „nežartuje, keď hovorí o možnom použití taktických jadrových zbraní“, a varoval:

„Nemyslím si, že existuje niečo také ako možnosť ľahko (použiť) taktickú jadrovú zbraň a neskončiť Armagedonom“. Biden dodal historický kontext: „Od čias Kennedyho a kubánskej krízy sme nečelili vyhliadke na Armagedon.“

Ako uvádza Martin Armstrong zo spoločnosti Statista, v súčasnosti je podľa odhadov v rukách deviatich krajín takmer 13 000 jadrových hlavíc.

Na vrchole zoznamu, ktorý zostavila Federácia amerických vedcov (FAS), sú samozrejme Rusko a USA s kombinovaným arzenálom cez 11 000 hlavíc. FAS koncom roka 2021 varovala, že „miesto plánovania jadrového odzbrojenia štáty s jadrovými zbraňami zrejme plánujú ponechať si rozsiahle arzenály na neurčito. Všetky pokračujú v modernizácii svojich zostávajúcich jadrových síl… a zdá sa, že všetky sú odhodlané ponechať si jadrové zbrane na neurčito“.

Armstrong však ďalej vysvetľuje, že v roku 2019 orgán pridružený k NATO zverejnil a následne zmazal dokument, ktorý zrejme potvrdil niečo, čo sa už dlho tušilo – americké jadrové zbrane sú uložené na leteckých základniach v niekoľkých európskych krajinách. Kópiu dokumentu zverejnili belgické noviny De Morgen, ktoré uviedli, že jadrové bomby B61 sú uložené na šiestich základniach v Európe.

Ako upresňuje informačný list Centra pre kontrolu zbrojenia a nešírenia zbraní, ide o základne Kleine Brogel v Belgicku, Büchel v Nemecku, Aviano a Ghedi v Taliansku, Volkel v Holandsku a Incirlik v Turecku.

Prítomnosť týchto zbraní vyplýva z dohody uzavretej počas studenej vojny v 60. rokoch 20. storočia, ktorej cieľom bolo odstrašiť Sovietsky zväz a presvedčiť zúčastnené krajiny, že začatie vlastných programov jadrových zbraní nie je nutné.

B61 je strategická a taktická termonukleárna gravitačná bomba s nízkou až strednou účinnosťou, ktorá má dvojstupňovú radiačnú implozívnu konštrukciu. Môže byť umiestnená na rade lietadiel, ako sú F-15E, F-16 a Tornado. Môže byť vypustená rýchlosťou až Mach 2 a zvrhnutá až do výšky 50 stôp, kde má 31-sekundové oneskorenie, aby lietadlo mohlo uniknúť z dosahu výbuchu.

Ide o tieto základne, či sú tam bomby ešte stále, je však otázne:

  • Nemecký Büchel, veľká letecká základňa asi šesťdesiat kilometrov južne od Kolína nad Rýnom. Atómoviek je tam 20. Pre ich použitie musia vydať súhlas jednak Američania, tak Nemecko ako hostiteľská krajina. Je to štandardný postup platný vo všetkých ďalších štátoch.
  • Údajne až 30 atómoviek je na leteckej základni Aviano v severnom Taliansku, šesťdesiat kilometrov od Benátok.
  • Ďalšou atómovou základňou v Taliansku je Ghedi-Torre, kde má byť v súčasnej dobe okolo 20 jadrových zbraní.
  • V Belgicku pri holandských hraniciach je letecká základňa Kleine Brogel, kde je 10 až 12 atómoviek. Belgicko nikdy ich rozmiestnenie na svojom území oficiálne nepotvrdilo.
  • V Holandsku je umiestnených 22 atómových bômb, čo pred časom potvrdil aj premiér Rutte. Nachádzajú sa na leteckej základni Volkel na juhu krajiny.
  • Omnoho ďalej je základňa v tureckom Incirlik, je až pri sýrskych hraniciach, kde je pripravených 50 bômb.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *