Putin vyhlásil v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že raketové útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú vynútenou a nevyhnutnou reakciou na provokácie Ukrajiny. Šéf Kremľa ďalej označil západnú podporu Kyjevu za deštruktívnu a vyzval Berlín, aby prehodnotil svoj prístup.
Scholz podľa svojho hovorcu vyzval Putina, aby čo najskôr našiel diplomatické riešenie vojny a stiahol z ukrajinského územia ruské jednotky.
Putin si podľa vyhlásenia Scholzovi na „deštruktívnu“ líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré „pumpujú zbrane kyjevskému režimu“ a cvičia ukrajinskú armádu.
„To všetko rovnako ako rozsiahla politická a finančná podpora Ukrajiny vedie Kyjev k tomu, že úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní,“ píše sa vo vyhlásení k telefonátu medzi Putinom a Scholzom.
Kyjev dlhodobo deklaruje, že je ochotný rokovať s Moskvou o prímerí iba pod podmienkou, že sa ruské invázne sily úplne stiahnu z Ukrajiny.
„Kancelár odsúdil najmä ruské nálety na civilnú infraštruktúru na Ukrajine a zdôraznil odhodlanie Nemecka podporiť Ukrajinu pri zabezpečovaní jej obranyschopnosti proti ruskej agresii,“ uviedol podľa Reuters Scholzov hovorca k telefonátu štátnikov.
Šéf Kremľa podľa ruského vyhlásenia tvrdil, že ruské ozbrojené sily sa dlho „zdržiavali“ útokov na niektoré ciele na Ukrajine, ale tie sa stali „vynútenou a nevyhnutnou reakciou na provokatívne útoky Kyjeva proti ruskej civilnej infraštruktúre“.
Spomenul pritom Kerčský most, ktorý spája ruskú pevninu s ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014.
Stavbu zničil mohutný výbuch na začiatku októbra, čo sťažilo pohyb a zásobovanie ruských jednotiek na juhu Ukrajiny.
Moskva z explózie obvinila ukrajinské tajné služby a výrazne zintenzívnila vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru aj civilné ciele. Kyjev oficiálne zodpovednosť za čin odmieta.
Putin ďalej povedal, že je potrebné transparentne vyšetriť okolnosti útokov na plynovody Nord Stream, pričom na vyšetrovaní by sa podľa neho mali zúčastniť aj Rusi. Na dvojici plynovodov spájajúcich po dne Baltského mora Rusko a Nemecko sa v septembri objavilo niekoľko prierev.
Švédske vyšetrovanie došlo k tomu, že boli výsledkom sabotáže, Dánsko zase k tomu, že ich spôsobili mohutné explózie. Niektorí európski politici vyjadrili presvedčenie, že za poškodením plynovodov stála Moskva. Tá to odmietla a zo sabotáže obvinila Britániu.
