ChatGPT chatbot otvára cestu k štvorhodinovému pracovnému týždňu, myslí si nositeľ Nobelovej ceny Christopher Pissarides. Ekonóm, ktorý pôsobí na prestížnej London School of Economics, sa domnieva, že umelá inteligencia výrazne zvýši produktivitu vo viacerých pracovných oblastiach, uviedla agentúra Bloomberg.
Brit grécko-cyperského pôvodu Pissarides sa profesionálne zaoberá vplyvom automatizácie na prácu. Prikláňa sa k názoru, že trh práce by sa mohol dostatočne rýchlo prispôsobiť nástupu umelej inteligencie. Tento názor rozptyľuje obavy, že transformačné technológie, ktoré stelesňuje ChatGPT spoločnosti OpenAI alebo chatbot Bard spoločnosti Google, spôsobia rozsiahle prepúšťanie.
Takzvaná generatívna umelá inteligencia, teda technológia schopná vytvárať text, obrázky a iné médiá na základe vstupných údajov, dokáže podľa jednoduchých pokynov generovať články, eseje, vtipy a dokonca aj poéziu. Vďaka obrovskému množstvu údajov sa podobne ako človek učí, ako reagovať na návrhy používateľov. Okrem iného ho ako asistenta kopilota využívajú aj programátori.
„Som presvedčený, že by sme mohli zvýšiť produktivitu,“ povedal Pissarides na konferencii v Glasgowe. „Mohlo by to zlepšiť kvalitu života a mohli by sme mať viac voľného času. Kľudne by sme mohli prejsť na štvordňový pracovný týždeň,“ dodal.
Nástroje umelej inteligencie „by mohli robiť veľa nudných vecí, ktoré robíme v práci, za nás; tie zaujímavé by potom zostali na ľuďoch“, povedal ďalej Pissarides. Nebezpečenstvo tejto technológie vidí v tom, že sa bude používať na sledovanie alebo bude zasahovať do súkromia.
Hoci sa generatívna umelá inteligencia vyvíja veľmi rýchlo, prechod na ňu nebude pre pracovníkov bolestivý, pretože firmy ju budú zavádzať pomaly, myslí si ekonóm. „Bude trvať dlho, kým bude mať skutočný vplyv, a počas tohto času sa ľudia prispôsobia,“ povedal Pissarides, ktorý sa domnieva, že pracovníci sa nezaobídu bez určitého zvyšovania kvalifikácie.
Americká investičná banka Goldman Sachs minulý týždeň vo svojej správe uviedla, že generatívna umelá inteligencia by mohla nahradiť ľudí v 300 miliónoch pracovných miest na celom svete. Ekonómovia banky tiež tvrdia, že táto technológia by mohla zmeniť produktivitu a hospodársky rast.
