Americký prezident Joe Biden vo svojom dnešnom prejave na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že Rusko svojou „brutálnou a zbytočnou vojnou“ na Ukrajine „nehanebne porušilo základné princípy“ Charty OSN. Podľa šéfa Bieleho domu je vojna na Ukrajine vojnou ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho cieľom je vymazať Ukrajinu z mapy, pričom bezohľadne sa Európe vyhráža jadrovými zbraňami. Biden sa tiež vyslovil za rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN. Tá by sa podľa neho mala zdržať používania veta.
„Stály člen Bezpečnostnej rady OSN napadol svojho suseda a pokúsil sa vymazať suverénny štát z mapy. Rusko nehanebne porušilo základné princípy Charty OSN,“ povedal Biden.
V prejave k medzinárodnému spoločenstvu prezident USA tiež povedal, že zo správ o ruských útokoch na ukrajinských civilistov mrazí. Putinove nové jadrové hrozby voči Európe podľa Bidena ukázali „bezohľadné ignorovanie“ zodpovednosti Ruska ako signatára Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Putin dnes vo svojom rannom prejave vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, ktorá by sa mohla týkať až 300-tisíc rezervistov, podporil plán pripojiť časť Ukrajiny k Rusku. Západu tiež naznačil, že je pripravený na obranu Ruska použiť jadrové zbrane.
Jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť,“ povedal dnes Biden. Podľa amerického prezidenta Rusko nikto neohrozoval, hoci sa Moskva snaží tvrdiť opak. Jediný, kto sa usiloval o vojnu, je podľa amerického prezidenta Rusko. Biden tiež prisľúbil, že Spojené štáty budú stáť pri Ukrajine: „Budeme stáť v solidarite proti ruskej agresii, bodka,“ povedal Biden.
Biden sa na všeobecnej rozprave OSN vyslovil aj za reformu Bezpečnostnej rady OSN. Poznamenal, že najmocnejší orgán OSN musí zostať dôveryhodný a efektívny. „Preto Spojené štáty tiež podporujú zvýšenie počtu stálych aj nestálych zástupcov v Rade,“ povedal. Stále miesta v Bezpečnostnej rade by podľa neho mali získať krajiny z Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku. Spojené štáty nedávno prekvapili svojou požiadavkou na reformu pätnásťčlennej Bezpečnostnej rady, píše agentúra DPA. Päť stálych členov – USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Británia – má právo veta a môže tak blokovať všetky kroky. To sa opakovane prejavilo okrem iného počas terajšej ruskej agresie na Ukrajine. Za odporcov reformy Bezpečnostnej rady sú považované predovšetkým Rusko a Čína.
