Chorvátsky prezident sa vyjadril, že nebude „otrokom Ameriky“, keďže krajina sa naďalej bráni ďalšiemu angažovaniu na Ukrajine.
Prezident členského štátu EÚ Chorvátska sa vyslovil proti účasti USA a NATO vo vojne na Ukrajine a povedal, že ide o „zástupnú vojnu“, ktorá by sa mohla skončiť chaosom.
Prezident Zoran Milanovič označil niektoré aspekty zapojenia Západu za „absurdné“ a povedal, že „zapojením NATO a USA nič nedosiahneme“.
Niekoľko členských štátov NATO vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Francúzska nedávno zvýšilo svoju angažovanosť vo vojne na Ukrajine, a to prostredníctvom ďalších finančných a vojenských záväzkov. Nasleduje to po sérii hospodárskych sankcií uvalených na Kremeľ od začiatku vojny 24. februára 2022.
Pán Milanovič uviedol, že toto zapojenie začalo „zástupnú vojnu“ – konflikt, v ktorom sa krajina snaží zvýšiť svoju moc bez priamej účasti.
Na tlačovej konferencii vo Vukovare Milanovič povedal: „Mnohé krajiny sa snažia presadiť svoje záujmy v Rusku: „Washington a NATO vedú zástupnú vojnu proti Rusku s pomocou Ukrajiny.“
„Ale ak neexistuje konečný cieľ, ak neexistuje plán, potom všetko skončí ako v Afganistane.“
Líder odmietol praktickú možnosť zásahu NATO alebo USA vrátane sankcií alebo pokusu o zosadenie Putina.
Tvrdil, že angažovanosť NATO v Srbsku v 90. rokoch ukázala „absurdnosť“ západných sankcií.
Dodal: „Plánom nemôže byť odstránenie ruského prezidenta Vladimira Putina. Plán nemôže byť sankcionovaný.
„Sankcie sú absurdné, s ich pomocou nič nedosiahneme.“
„Sankcie nezlomili ani Slobodana Miloševiča. Idú z vojny do vojny. A čo mám byť ja, otrok Ameriky?“, dodal.
Napriek tvrdeniam lídra 28. členského štátu EÚ je ruská ekonomika od začiatku vojny ochromená hospodárskymi sankciami.
Viaceré krajiny sveta zavádzajú sankcie, ktoré obmedzujú ruský bankový sektor, vývoz, dovoz a jednotlivých ruských podnikateľov.
Spojené kráľovstvo zakázalo dovoz zlata, železa a ocele z Ruska a postupne zastavilo dovoz ropy.
V októbri bola zriadená pomocná misia EÚ pre Ukrajinu, ktorá má Ukrajine poskytnúť podporu vo forme vojenského výcviku.
Chorvátski zákonodarcovia však projekt zamietli a odmietli ho podpísať. Krajina mala prijať 100 ukrajinských vojakov a 80 chorvátskych inštruktorov malo vycestovať do zahraničia, aby pomáhali Ukrajincom v iných krajinách EÚ.
