Za prvých šesť mesiacov vojny na Ukrajine vyviezla Ruská federácia, ktorá agresiu rozpútala, fosílne palivá v hodnote 158 miliárd eur. V utorok to uviedlo fínske Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA), ktoré ruské exporty pravidelne monitoruje. Náklady na vojnu sa oproti tomu odhadujú na 100 miliárd eur .
Analytici z fínskeho think-tanku vyzvali na zavedenie účinnejších sankcií proti Moskve. Ceny zemného plynu sa v Európe v poslednej dobe vyšplhali na rekordnú úroveň práve preto, že Rusko priškrtilo dodávky. Ceny ropy tiež vyskočili, aj keď už začínajú padať.
„Rastúce ceny fosílnych palív znamenajú, že súčasné príjmy Ruska sú oveľa vyššie ako v predchádzajúcich rokoch, a to aj napriek zníženiu tohtoročného objemu vývozu,“ uviedla v správe CREA.
Počas sledovaného šesťmesačného obdobia bola podľa odhadov CREA najväčším importérom Európska únia, ktorá nakúpila fosílne palivá z Ruska v hodnote 85,1 miliardy eur.
NEW report out: Russia earned EUR 158 billion in revenue from fossil fuel exports in the first six months of the war (February 24 to August 24). The EU imported 54% of this, worth approximately EUR 85 billion. https://t.co/L9nFEQwl7G pic.twitter.com/5wybR3c4zw
— Centre for Research on Energy and Clean Air (@CREACleanAir) September 6, 2022
Nasleduje Čína s 34,9 miliardy eur a Turecko s 10,7 miliardy eur. V rámci dvadsaťsedmičky vedie Nemecko s 19 miliardami eur, čo z neho robí druhého najväčšieho odberateľa ruských fosílnych palív na svete, hneď po Číne.
Ako uvádza ukrajinský server Európska pravda, náklady na vojnu sa odhadujú na 100 miliárd eur. Rusi sú tak v tomto ohľade pohodlne v zisku.
Ruské hospodárstvo však trpí v súvislosti s vojnou aj obchodnými a politickými sankciami a rastúcou izoláciou od ekonomicky rozvinutého sveta.
„Odhadujeme, že najmenej 43 miliárd eur išlo priamo do ruskej štátnej pokladnice z daní z ťažby nerastných surovín a vývozného cla,“ píše CREA. Podľa analytikov tak odberatelia „financujú vojnové zločiny na Ukrajine“.