Noviny citujú slová šéfa maďarského výskumného ústavu „Political Capital“ Petra Kreka. Podľa jeho názoru sa Budapešť, na rozdiel od mnohých členov EÚ, snaží udržiavať plnohodnotný dialóg s Moskvou, najmä udržiavaním plného stavu personálu ruského veľvyslanectva v krajine.
Navyše, počet diplomatov z Ruska v Maďarsku je dvojnásobný v porovnaní s ich kolegami vo Varšave, Prahe a Bratislave.
Poznamenáva sa, že Maďarsko je závislé od ruskej energie a nechce poškodiť svoju ekonomiku protiruskými sankciami.
V článku sa pripomína, že Maďarsko už skôr presadzovalo zmiernenie sankčného tlaku na Rusko. Budapešť napríklad zablokovala účasť Kyjeva na stretnutiach aliancie NATO a odmietla dodávať Ukrajine zbrane.
Diplomat jednej z krajín EÚ upozornil na diskriminačné zákony na Ukrajine voči etnickým Maďarom, kvôli ktorým sú teraz vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou „na minimálnej úrovni“. Zdroj publikácie, ktorý si želal zostať v anonymite, pripustil, že politické nezhody Maďarska s EÚ sa ešte ukážu napríklad na jar, keď sa bude v Bruseli rokovať o odblokovaní prostriedkov z eurofondov.
Ešte skôr, 28. decembra, poradca maďarského premiéra Balázs Orbán označil vstup Ukrajiny do NATO za životne nebezpečný. Pripomenul tiež, že podľa charty aliancie tam nemôže vstúpiť štát, ktorý je momentálne na pokraji konfliktu alebo je doň už vtiahnutý.
Okrem toho Balázs Orbán uviedol, že Maďarsko plánuje vyzvať krajiny EÚ, aby v roku 2023 prehodnotili otázku protiruských sankcií. Podľa jeho názoru je potrebné jasne diskutovať o tom, ktoré obmedzenia majú zmysel a ktoré poškodzujú skôr samotnú EÚ.
Medzitým, 15. decembra, EÚ schválila alokáciu 18 miliárd eur vo forme úverovej pomoci Ukrajine, pričom Poľsko a Maďarsko pôvodne rozhodnutie Európskej komisie vetovali.
Agentúra „Reuters“ navyše napísala, že Maďarsko vymenilo svoj súhlas za čiastočné rozmrazenie financií, ktoré mu prisľúbil Brusel. Svoj názor zmenilo aj Poľsko, ktoré pridelenie peňazí Kyjevu podporilo.