Európska únia inovuje svoju bojovú stratégiu proti skleníkovým plynom. Europoslanci schválili revolučný krok, ktorý bude mať vplyv na každého občana. Nový systém platí za emisie CO2 nielen priemyselných závodov a elektrární, ale aj za emisie budov a cestnej dopravy. Výsledkom bude zdraženie vykurovania domov a jazdy automobilmi. Upozorňuje na to portál bratislava.zoznam.sk
Odborníci dokonca varujú pred možným nárastom chudoby. Portál bratislava.zoznam.sk zisťoval, aký bude dopad na ceny zemného plynu, benzínu a nafty.
Európska únia sa dnes zameriava predovšetkým na boj proti klimatickej kríze. Jej hlavným cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov v rámci Únie do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990.
Najnovšie schválili europoslanci reformu trhu s emisnými povolenkami, ktorá sa dotkne aj domácností. Zmena spočíva v tom, že emisie CO2 z vykurovania budov a cestnej dopravy budú spoplatnené od roku 2027, ako vyplýva z rozhodnutia Európskeho parlamentu. Oficiálne ide o nový systém obchodovania s emisiami, no spotrebiteľov to postihne ako nová daň za jazdu s vozidlami so spaľovacím motorom a vykurovanie plynovými a uholnými kotlami.
Toto opatrenie by malo motivovať ľudí k nákupu elektromobilov a tepelných čerpadiel. Avšak cena emisných povoleniek bude do roku 2030 obmedzená na 45 eur za tonu, ako uviedol Európsky parlament.
Podľa odborníkov je však možné, že cena emisných povoleniek môže v obchodovaní dosiahnuť oveľa vyššie sumy ako stanovený strop. „Cena uhlíka 200 eur znamená prirážku 53 centov na liter nafty a 47 centov na liter benzínu,“ píše portál euractiv.com. Tento sporný krok bude mať najväčší vplyv na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. „Navrhované opatrenia môžu mať ničivé sociálne dôsledky pre domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré sa výrazne spoliehajú na fosílne palivá na vykurovanie a dopravu,“ varuje Anna Bajomi, expertka na energetickú chudobu z FEANTS.
Navyše, plánuje sa aj postupný zákaz vozidiel so spaľovacím motorom. „Boj proti emisiám povedie k výraznému zvýšeniu rizika dopravnej chudoby,“ dodáva Monika Martišková, výskumníčka z Postupimského inštitútu pre výskum klímy pre euractiv.sk
Európska únia však prináša aj riešenie v podobe Sociálneho klimatického fondu. V Bruseli bola dosiahnutá dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 86,7 miliárd eur na pomoc najzraniteľnejším Európanom. Tieto prostriedky budú slúžiť na riešenie energetickej a dopravnej chudoby. Hoci väčšina fondu je vítaná, niektorí kritici považujú tento krok za nedostatočné opatrenie na zvládnutie tejto záťaže.
Pred tým, ako sa všetky opatrenia stanú realitou, existuje ešte jeden brzdiaci mechanizmus. Ak by ceny energií dramaticky vzrástli, spustenie emisných povoleniek pre cestnú dopravu a budovy bude odložené o jeden rok a vstúpi do platnosti až v roku 2028.