Západ by mal podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vopred zvážiť, ako sa postaví k ruským bezpečnostným požiadavkám ohľadom Severoatlantickej aliancie, pokiaľ sa ruský prezident Vladimír Putin rozhodne vrátiť k rokovaniu o mieri na Ukrajine.
Macron to povedal v rozhovore so stanicou TF1 natočenom pri jeho návšteve v Spojených štátoch, informovala agentúra Reuters.
„Jedným zo základných bodov, ktorými sa musíme zaoberať, je – ako Putin vždy hovoril – strach, že NATO príde priamo k jeho dverám, a tiež rozmiestnením rakiet, ktoré by mohli ohroziť Rusko,“ povedal Macron. „To bude jednou z tém pri rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme ochotní urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytneme Rusku záruky, keď sa vrátia k rokovaciemu stolu,“ dodal.
Rusko aj Spojené štáty, ktoré stoja na čele západnej obrannej aliancie, tento týždeň uviedli, že sú ochotné spolu rokovať, hoci americký prezident Joe Biden to podmienil tým, že Putin musí prejaviť vôľu ukončiť vojnu na Ukrajine. Kremeľ prostredníctvom svojho hovorcu Dmitrija Peskova zase rokovania podmienil uznaním anexia štyroch ukrajinských oblastí Spojenými štátmi.
V telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom Putin v piatok povedal, že ruské rokovanie o mieri s Ukrajinou narúša západná podpora Kyjeva. Ten dlhodobo deklaruje, že je ochotný rokovať s Moskvou o prímerí iba pod podmienkou, že sa ruské invázne sily úplne stiahnu z Ukrajiny. Ukrajina tiež predtým uviedla, že nechce rokovať s Putinom, ale až s jeho nástupcom.
Macron v Bielom dome vo štvrtok oznámil, že v „nasledujúcich dňoch“ bude s Putinom hovoriť. „Budem s ním naďalej hovoriť, pretože sa neustále snažíme predísť ďalšej eskalácii. Budem chcieť hovoriť napríklad o bezpečnosti (ukrajinských) jadrových elektrární,“ povedal francúzsky prezident.
Rusko a Ukrajina musia podľa neho nájsť cestu k rokovaciemu stolu. „V správnej chvíli a za podmienok, ktoré si určia Ukrajinci, im pomôžeme zaistiť mier,“ povedal Macron. Priame rokovania ukrajinskej a ruskej delegácie sa uskutočnili naposledy na konci marca a nemali žiadny výsledok. K rokovaniu a dialógu vyzvali aj ďalšie svetové mocnosti vrátane Číny, Indie alebo Turecka.
Niekoľko týždňov pred ruskou inváziou na Ukrajinu, 8. februára, povedal Putin Macronovi, že Rusko má voči Západu tri základné bezpečnostné požiadavky: žiadne ďalšie rozširovanie NATO, žiadne rozmiestňovanie rakiet blízko ruských hraníc a zmenšenie rozsahu vojenskej infraštruktúry NATO v Európe na úroveň pred rokom 1997 USA vtedy ruské požiadavky označili za neprijateľné. Česko spolu s Poľskom a Maďarskom vstúpilo do Severoatlantickej aliancie až v roku 1999. Teraz sa o členstvo v aliancii uchádza Fínsko a Švédsko, zatiaľ im chýba súhlas Turecka a Maďarska.
