Spoločnosť Zo sveta

Každý tretí Afričan, chce odísť žiť do Európy. To je 120 miliónov nových Európanov

Tretina Afričanov sa vážne zaoberá pripravami na odchod do Európy. Prieskum urobila organizácia Afro Barometer.

Do roku 2050 sa predpokladá, že každý štvrtý človek na zemi bude Afričan, pretože do tej doby, africký kontinent zdvojnásobí svoju populáciu, čo predstavuje viac ako polovicu celosvetového rastu populácie (OSN, 2015; Svetové ekonomické fórum, 2017).

Napriek výraznému hospodárskemu rastu v mnohých afrických krajinách za posledné dve desaťročia (Organizácia spojených národov, 2018), až tretina Afričanov stále vidí odchod zo svojej krajiny, ako príležitosť pre lepšiu budúcnosť a svoju najlepšiu voľbu. Najlogickejšia tázká teda znie: Aj s objemom pôdy, ktorá je v Afrike väčšia ako v Indii, Číne, Spojených štátoch a Európe, a ktorá je Bohom obdarená, celou jednou tretinou nerastných surovín Zeme (Custers & Mattlysen, 2009; Bermudez-Lugo et al., 2014), nieje Afrika schopná poskytovať príležitosti na živobytie, ktoré ľudia potrebujú?

Africkí emigranti, ktorí doma nechcú riskovať zneužívanie, zotročovanie

Smrť v púšti alebo smrť na mori pri pokuse o emigráciu, podľa štúdie Afro Barometru, príde budúcim emigrantom rovnako nebezpečná a nevidia v nej rozdiel. Naopak ťažkosti s asimiláciou pri príchode do Európy považujú za populárne, lebo utečenecká kríza sa umiestnila na titulné strany svetových denníkov a kľúčové programy politických strán na celom svete (Kekana, 2018; O’Toole, 2018).

Hoci sa v roku 2017 narodilo v Afrike iba 14% z 258 miliónov migrantov celosvetovej migrácie (jedna tretina počtu migrantov pochádzajúcich z Ázie (Spojené národy, 2017)), krajiny subsaharskej Afriky tvoria osem z desiatich najrýchlejšie rastúcich medzinárodných krajín, kde vzniká migrácia, od roku 2010 (Pew Research Center, 2018). Počet emigrantov z každej z týchto subsaharských krajín medzi rokmi 2010 a 2017 narástol o 50% alebo viac. Na úrovni krajín iných častí sveta, mala vyšší rast počtu občanov žijúcich v iných krajinách, iba Sýria.

Citujem Afro Barometer : “Zatiaľ čo migrácia môže mať pozitívne účinky – vyrovnanie deficitov na európskych trhoch práce, cieľových krajinách emigrantov (Rapoza, 2017) v porovnaní s finančnými prostriedkami poskytnutými na pomoc afrických rodinám doma v Afrike (Šrúdia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, 2017) – môže mať aj negatívne dôsledky. Analytici poukázali na to, že sa rozvíjajúce sa ekonomiky (sú tým myslené hlavne post-komunistické krajiny Východnej Európy, podľa Capuano & Marfouk, 2013) a populistické hnutia na Západe, odmietajú prisťahovalectvo a považujú ho za hrozbu pre domáce zamestnanie, bezpečnosť a národnú kultúru (Galston, 2018; Roth, 2017; Ratcliffe, 2017) ). Pre (európskych) politikov, ktorí čelia výzvam medzinárodnej migrácie, je dôležité preskúmanie jej foriem, vzorov a príčin. Nárast zisťovaní formou štúdii skúma príčiny a následky – faktory, ktoré formujú emigráciu, zdôrazňujúc pritom neúspech afrických krajín pri vytváraní ekonomických príležitostí pre svojich občanov (Kainth, 2015; Stanojoska & Petreveski, 2015; Gheasi & Nijkamp, 2017), ale aj argumenty, ako napr. význam sociálnych a politických faktorov (Flahaux & De Haas, 2016).

Blogerské noviny čerpajú “informácie o tejto africkej expedícii do Európy”, zo štúdie Afro Barometra a jeho 34 prieskumov afrických krajín, vypracovaný s cieľom preskúmať vnímanie a preferencie obyčajných Afričanov, pokiaľ ide o medzinárodnú migráciu. Jej zistenia ukazujú, že viac ako jedna tretina Afričanov uvažuje o emigrácii, hoci tvorcovia štúdie sa domnievajú, že v skutočnosti si reálne plány na odchod z Afriky, robí oveľa menej ľudí. Podľa nás, však údaje zo štúdie napĺňajú reálne obavy o absolútne vyprázdnenie afrických ľudských zdrojov: mladí a vzdelaní ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou, reálne uvažujú o odchode do zahraničia.

Hľadanie práce v Európe a únik, z ekonomických ťažkostí Afriky sú najčastejšie uvádzanými dôvodmi migrantov, pri reálnom zvažovaní emigrácie a sú plne v súlade s niektorými skoršími zisteniami, že nezamestnanosť v Afrike je najdôležitejším problémom, ktorý si Afričania želajú, aby ich vlády riešili, vrámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, SDG8 ( „Dôstojná práca a hospodársky rast“ je najvyššou prioritou pre obyčajných Afričanov (Coulibaly, Silwé, & Logan, 2018)). Ide teda o absolútne jasnú, ekonomickú migráciu, založenú na nezáume a neschopnosti afrických vlád, riešiť vlastné problémy. A ten kto má nato doplatiť je Európa a jej pôvodní obyvatelia.

zdroj: https://blogerskenoviny.home.blog/2019/03/27/eu-nam-pripravila-darcek-120-milionov-africkych-utecencov/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *