Spoločnosť Zo sveta

Pred zavedením eura nebolo v Taliansku 5 miliónov ľudí žijúcich pod hranicou chudoby

Hospodárske problémy sú v Európe stále citeľnejšie, projekt spoločnej meny sa ukázal byť nie tak úspešným, ako sa pôvodne predpokladalo, a nezblížil krajiny EÚ. Čo čaká euro po dvadsiatich rokoch chýb?

Pred voľbami do Európskeho parlamentu je v strede pozornosti aj otázka eura: voliči si majú zvoliť model Európy, ktorú by chceli vidieť v budúcnosti, a v danom kontexte hrá bezpochyby dôležitú úlohu spoločná mena. Dvadsať rokov po zavedení eura môžeme tvrdiť, že zďaleka nie všetky európske krajiny zavedením spoločnej meny získali. Viac než to: v prípade Talianska spoločná mena spôsobila podľa všetkého ekonomike krajiny značnú škodu.

Čo čaká spoločnú menu po 20 rokoch, v čom bola chyba a či je rozpad nevyhnutný? Sputnik o tom hovoril s Antoniom Máriou Rinaldim, profesorom ekonomickej politiky Rímskej univerzity Link Campus.

Profesor Rinaldi, aký vplyv mal dvadsať rokov existencie eura na taliansku ekonomiku?

V skutočnosti ide o 20 rokov zavedení fixného menového kurzu 30. decembra 1998, ktorý platí od 1. januára 1999, v hotovosti sa objavilo euro v obehu až od 1. januára 2002.

Euro má oveľa väčší význam, nejde len o novú menu, ale o úplne iný ekonomický model. Euro je len jedným z nástrojov tejto novej ekonomickej politiky. Úplne protikladnej politike, na ktorej sa zakladal taliansky hospodársky systém. Systém eura sa zakladá na stabilite cien, skoro panickej kontrole inflácie, prísnej evidencie štátnych prostriedkov s cieľom dosiahnuť vyváženosti rozpočtu, čo je nevyhnutnou podmienkou ekonomického rastu.

V Taliansku platil celkom iný model: ekonomický systém sformovaný pod vplyvom keynesiánstva, ktorý umožňoval štátu zasahovanie do ekonomiky. V EÚ je pomoc zo strany štátu zakázaná. Takže my v Taliansku už nemôžeme počítať s korigovaním situácie zo strany štátu, vláda už nesmie zasahovať do ekonomiky v prípade problémov. Pravidlá, ktoré platia v rámci systému eura, sa používajú, ako obušok proti krajinám, ktoré ich neplnia, my v Taliansku to predsa dobre vieme … Ani jedna vláda nezávisle na svojom politickom zameraní, by nemohla túto tendenciu prekonať. Je nutné, aby krajiny znovu získali možnosť korigovať ekonomiku, teraz to nie je možné. To je skutočne problém. Viac ako to: od čias Maastrichtskej zmluvy sa stal tento systém len tvrdší. Nikto sa neodvážil povedať, že ideme nesprávnou cestou.

Malo zavedenie eura na talianske hospodárstvo záporný vplyv? Nebolo ľahké sa k eurozóne pripojiť, a nebude snáď rovnako ťažké, ak nie riskantné, z eurozóny vystúpiť?

Hodnotil by som to z trochu iných pozícií. Teraz musíme urobiť všetko možné, aby sme tento nesprávny systém zmenili. 26. mája a máme obnoviť Európsky parlament, čo bude skvelou príležitosťou k tomu, aby sme povedali, akú chceme vidieť Európu.

Ak sa podarí zmeniť demokratickou cestou normy tak, aby to bolo prospešné všetkým, a ak bude v strede pozornosti znova ekonomika krajín, a nie záujmy medzinárodných spoločností, budeme môcť nastúpiť správnu cestu. Keď ale k tomu nedôjde, ocitneme sa pravdepodobne v situácii veľmi ostrej krízy, ktorá nás donúti k vystúpeniu z eurozóny. Dúfam, že sa nám podarí nájsť riešenie, keď k tomu nedôjde, budeme musieť v stave ťažkej krízy uvažovať dokonca o možnosti vystúpenia z eurozóny, alebo vôbec o jej rozpade. My nevystúpime z eurozóny, ale sám systém eura sa rozpadne.

Aké vidíte scenáre pre euro? Koordinované vystúpenie Talianska a iných krajín z eurozóny, alebo pokladáte za pravdepodobnejšie rozpad eurozóny?

Dúfam, že už bola načrtnutá cesta koordinovaní s inými krajinami. Nechcel by som veriť, že v eurozóne sa nepredpokladajú konkrétne plány vystúpenie. V opačnom prípade by sa mnohé krajiny ocitli v ťažkej situácii. Keď pôjde niečo zle, sme na to naozaj pripravení? Práve z tohto dôvodu máme armády: nikto nechce bojovať, armáda ale musí byť. Pred zavedením eura nebolo v Taliansku 5 miliónov ľudí žijúcich za hranicou chudoby, nezatvárali sa stovky podnikov, a mladí ľudia nemuseli odchádzať do zahraničia. Obrovská zodpovednosť za to leží na Európskej únii.

zdroj: cz.sputniknews.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *