Politika

Občan sa sám udal za to, čo odsúdili Mazureka, polícia však rozhodla úplne inak

Napriek často deklarovanej zásade „padni komu padni“ zrejme stále platí aj progresívne akceptovaná aplikácia dvojakých metrov „keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté“.

Slovenský občan podal začiatkom septembra v reakcii na odsúdenie bývalého poslanca ĽSNS Milana Mazureka Najvyšším súdom SR sám na seba trestné oznámenie. Pavol Knaperek sa v „samoudaní“ odvoláva na výroky poslanca ĽSNS v rádiu Frontinus, ktoré na základe vlastných celoživotných skúseností považuje za pravdivé.

„K neobvyklej forme tzv. „samoudania“ som dospel po dôkladnej úvahe, aj na základe môjho konania po medializácii rozsudku NS v trestnej veci bývalého poslanca NR SR Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za svoje názory a výroky prezentované v rádiu Frontinus ešte dňa 2.10.2016. V kontexte celej relácie a aj vlastných celoživotných skúseností ich považujem za pravdivé a v zásade s nimi nemám problém. Rovnaký postoj aj spôsob argumentácie som už v minulosti otvorene a opakovane vyjadroval v rozhovoroch s inými osobami na danú tému. 

Podľa prevládajúcej mediálnej a spoločensko-politickej „hystérie“ sú vraj takéto „závažné a rasistické výroky veľmi nebezpečné a priamo ohrozujú nielen znevýhodnenú rómsku komunitu, ale dokonca spochybňujú celý demokratický systém SR“ – viď. napr. diskusia v televízii TA3

Slovenská republika je údajne právny štát, ktorého jedným z troch pilierov je súdna moc dohliadajúca na dodržiavanie práva a zákonnosti. Pokiaľ mám túto skutočnosť rešpektovať, musím nesúhlasiť s  vlastnými názormi  a bolo mojou občianskou povinnosťou takýto podnet podať. V uvedených súvislostiach by sa mojou osobou pravdepodobne musela skôr či neskôr i tak zaoberať NAKA – či už na podnet anonyma, niektorého tzv. spoločensky rešpektovaného udavača alebo možno osoby z môjho okolia,“ uviedol Pavol Knaperek 8. septembra 2019.

Prokurátor kvalifikoval „samoudanie“ ako trestný čin extrémizmu

Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Marián Varga jeho konanie následne kvalifikoval ako podozrenie zo spáchania trestného činu extrémizmu a vec odovzdal dňa 20.9.2019 na vybavenie Národnej protiteroristickej jednotke.

Knaperek sa o najnovšom vývoji v kauze pre InfoVojnu vyjadril, že tento týždeň mu bolo doručené Uznesenie Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (PPZ NAKA) z 20.11.2019, ktorá odmietla podnetu pre podozrenie z páchania trestných činov extrémizmu jeho osobou.

Správu o jeho podaní zverejnila InfoVojna ako prvá.

„Rozhodnutie, prijaté podľa §197 ods.1 písm. d) Tr. por., je podrobne odôvodnené na 12-tich stranách. Na základe preverovaných skutočností, zabezpečení listinných dôkazov a vykonaní príslušných vyšetrovacích úkonov, bola prijatá konkrétna právna kvalifikácia môjho konania. Vychádzajúc z rovnakého objektívneho právneho stavu – Ústavy a zákonov SR, ako aj medzinárodných záväzkov – NAKA dospela k iným záverom ako v prípade M.Mazureka. Podľa  subjektívneho zhodnotenia vyšetrovateľky, používanie vlastného názoru a úsudku nebolo v mojom prípade až takej intenzity, aby napĺňalo skutkovú podstatu dotknutých trestných činov (§423, §338 Tr.z.). Preto, v zmysle princípu ultima ratio, bol aplikovaný §10 ods.2, podľa ktorého aj „konanie spĺňajúce predpoklady pre kvalifikovanie ako trestný čin, nie je trestné, ak jeho závažnosť je nepatrná“,“ uviedol v tejto súvislosti Ing. Knaperek.

Ďalej však pokračuje, že „napriek často deklarovanej zásade „padni komu padni“ zrejme stále platí aj progresívne akceptovaná aplikácia dvojakých metrov „keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté“.“

Rozhodnutie Národnej kriminálnej agentúry komentoval Knaperek nasledovne:

„Nateraz cítim isté uspokojenie, neviem však do akej miery môžem naďalej používať svoj úsudok, aby hodnotenie mnou vnímanej reality ešte nebolo trestné. Ani rozsiahle odôvodnenie Uznesenia totiž bližšie neurčuje, za akých okolností už také konanie (právo obhajovať  vlastný názor) presiahne kritickú intenzitu resp. závažnosť. Alebo pod hrozbou možného aplikovania represívnych ustanovení  trestného zákona je potrebná istá názorová autokorekcia – v súlade s nejakou všeobecne prijateľnou predstavou?

Aj keď sa v našom právnom poriadku neuplatňuje princíp precedensov, dávam v tejto súvislosti do pozornosti prelomový výrok z rozhodnutia ESĽP v kauze Handyside vs. Spojené kráľovstvo z r. 1976: „Sloboda prejavu sa uplatňuje aj vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré urážajú (obťažujú), šokujú či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva“.

Po zvážení možných dôsledkov som preto v 3-dňovej lehote voči takto formulovanému Uzneseniu podal sťažnosť podľa § 185 zákona č. 301/2005 Z.z. Z dôvodu vyššie uvedenej nejednoznačnosti subjektívneho zhodnotenia príslušnej právnej kvalifikácie požadujem, aby nadriadený orgán posúdil správnosť postupu a rozhodnutia v predmetnej veci. Bez toho je aj moje právne postavenie do budúcnosti neisté.“

DOKUMENT:

zdroj: InfoVojna.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *