Spoločnosť

Nejedzte šalát zo záhrady, radila armáda ČSSR po výbuchu v Černobyle. Expert prezradil viac

Štvrť storočia sa československá socialistická armáda pripravovala na jadrový úder zo západu. Keď došlo k Černobyľskej tragédii a rádioaktivita prišla z východu, zavládla bezradnosť, píše blesk.cz.

Dlhé tri dni trvalo vtedajším československým médiám, než informovali o havárii v Černobyľskej elektrárni z 26.4.1986. Správy to boli veľmi stručné a prakticky doslova prevzaté z oficiálnych sovietskych vyhlásení.

Tie by sa dali zhrnúť nasledovne: Došlo k nehode v 4. bloku, je tam istý únik rádioaktivity, zahynuli dvaja ľudia, v okolí žiadna rádioaktivita nameraná nebola.

Dnes ale už vieme, že všetko bolo úplne inak. Povedomie ľudí v Československu o rozsahu tragédie bolo vtedy minimálne. Ale niekto informácie mať musel, alebo skôr mal mať – a to armáda. Ochrana pred radiáciou v prípade jadrového útoku bola jednou z úloh chemického vojska, ktoré u nás existovalo už od roku 1950. V 80. rokoch navyše malo na svoju dobu tú najvyspelejšiu techniku.

Na udalosti z roku 1986 spomínal riaditeľ Ústavu ochrany proti zbraniam hromadného ničenia plk. Stanislav Florus: „Bol som študent odboru vojenskej chémie. A dokonca učitelia, ktorí vyučovali dozimetriu, nám hovorili, že sa nič nedeje.“

„Niektorí chlapci jazdili v rámci slovenského súboru do ukrajinského Kyjeva. A keď si len tak pre zaujímavosť chceli vziať dozimetre, dostali odpoveď, že netreba dozimetre, veď je všetko úplne bezpečné. Ale nemôžem povedať, nakoľko to bola nariadená reakcia zo strany velenia, alebo nakoľko sa jednalo o vlastné aktivity,“ opísal vtedajšiu situáciu Florus.

Vojaci, rovnako ako civilné obyvateľstvo, tak len z náznakov zisťovali, že sa na Ukrajine vôbec niečo stalo a že to teda nie je nič pekné. „Ja čoby chemik pluku som hneď vedel o čo ide, keď bol ten prúser oznámený v TV, bez rozkazu som schmatol dozimeter a zmeral radiáciu (negatívne). Inak si na nejaké opatrenia nespomínam,“ napísal v diskusii na FB Tomáš P., ktorý bol vtedy v aktívnej službe.

Florus jeho slová potvrdzuje: „Vtedy sa nepostupovalo nijako. Ak si pamätám dobre, tak jeden čas sa zakazovala jesť zelenina pestovaná na záhradách.“

Dnes sa jadrovým nebezpečenstvom v Česku zaoberá 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. S následkami Černobyľskej katastrofy sa jeho príslušníci stretávajú doteraz. Z vrtuľníkov totiž pravidelne monitorujú rádioaktivitu na území Česka a zvýšené hodnoty namerali predovšetkým v Jeseníkoch a na Šumave. Radiácia síce už je veľmi nízka, pre človeka neškodná, ale stále dobre merateľná.

O kvalite nášho chemického vojska svedčí aj fakt, že to boli práve „chemici“, koho Československo v roku 1990 poslalo na prvú zahraničnú misiu – do operácie Púštny štít v Kuvajte. V oblasti sú dokonca dodnes a pomáhajú s výcvikom irackých špecialistov.

Plukovník Florus ochrane pred zbraňami hromadného ničenia venoval celú svoju profesionálnu dráhu. Jeho odporúčanie pre prípad, že by sa snáď niekedy stala podobná tragédia ako v Černobyle, je prekvapivo jednoduché.

„Asi by záležalo na štátnych úradoch, ako by situáciu vyhodnotili. Po pravde povedané, keby došlo k nejakej veľkej udalosti, bolo by to veľmi komplikované, museli by sa zmobilizovať všetky dostupné sily. A domnievam sa, že veľkú úlohu by zohralo samotné správanie obyvateľstva. Či by počúvali odborníkov, alebo nie,“ dodal Florus.

zdroj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *