Najväčšie kresťanské sviatky, Veľkú noc prežívame v zovretí pandémie

Oslava Veľkej noci sa tento rok uskutoční v kruhu najbližších, za zatvorenými dverami našich domácností.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a následné vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca a nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, Udalosti spojené s ukrižovaním Ježiša Krista a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia Veľkej noci. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicent a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.

Veľký týždeň

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Buď oslávený Pane.

Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami.

Toľko cirkevný globálny pohľad, Slovensko má však v oslave Veľkej noci svoje špecifiká.

Na Slovensku sa zachovali, najmä cez folklór, zvyky a tradície siahajúce snáď až do predkresťanského obdobia, respektíve do obdobia, kedy ešte na našom území kresťanstvo nebolo rozšírené. Zrejme išlo o oslavy kveteny, nového začiatku, oživenia prírody, ktoré boli vidno všade navôkol. Kombinácia takýchto zvykov vniesla do Veľkej noci zvyky a tradície kraslíc, šibačky a polievačky. Kraslice, čo je pravý a starý slovanský zvyk, pre mládencov, šibačka a oblievačka ako slovenská obyčaj prináša so sebou mnoho smiechu žartu a veselosti pre vieru v zdravie dievčat. Upevnenie takýchto zvykov zosilnelo najmä v čase socializmu a teda silného pretláčania ateistického vnímania sveta. Napriek tomu bol v mnohých Slovákoch Ježiš Kristus pevne ukotvený. Veľká noc v súčasnosti spája pravoslávnych kresťanov, katolíkov a evanjelikov. Aj keď všetci veriaci nechodia počas roku na všetky bohoslužby, a do kostola, na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc si takú návštevu zvyčajne nenechajú ujsť. Slovensko je dnes kresťanským štátom, čo je patrične zakotvené aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky.

Zdroj TK KBS

Kresba archív autora

T.R.

Liberálna politika neustále útočí a snaží sa bojovať proti našim správam! Na sociálnych sieťach nám je obmedzovaní dosah našich článkov a totalitné praktiky nám znižujú príjmy z reklám. Je to účelové a vieme o tom. Pomôžte nám ľubovoľnou sumou udržať náš magazín, aby sme Vám mohli neustále prinášať správy, ktoré sa liberálnym médiám a politikom nepáčia. Ďakujeme Vám!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *