Metóda, ktorou elity dosiahnu nedosiahnuteľného: Overtonovo okno

Prinášame Vám zamyslenie sa nad dielom amerického sociológa Josepha P. Overtona, ktorý odhalil stratégiu „elít pokroku“ pri budovaní oporných stĺpov Nového svetového poriadku.

„Pokrokové ľudstvo“, ako nás označujú, úplne prirodzene prijalo homosexuálov a ich subkultúru, ich právo uzatvárať manželstvo, adoptovať si deti a obhajovať svoju sexuálnu orientáciu na školách a v materských škôlkach. Snažia sa nám dokázať, že to všetko je „prirodzený beh vecí“. Klamstvá o prirodzenom behu vecí odhalil americký sociológ Joseph Overton, ktorý opísal technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam pre spoločnosť donedávna úplne zásadným.

Od nemysliteľného k uzákonenému

Joseph P. Overton (1960 – 2003, zomrel pri leteckom nešťastí), bývalý viceprezident Mackinac Center for Public Policy, formuloval politickú teóriu zmien predstáv o problematike verejnej mienky – posmrtne nazvanej „Overtonovo okno“.

Ide o opis špičkovej sociálnej technológie, ktorá umožnila legalizáciu homosexuality a manželstva ľudí rovnakého pohlavia. Chlapci z Bruselu si tento operačný systém naštudovali tak dobre, že v Európe už bude v najbližších rokoch zavŕšená legalizácia pedofílie a incestu. Mimochodom, rovnako ako detské eutanázie. Ako? Ako na bežiacom páse.

Pásová výroba deviácií

Funguje to totiž spoľahlivo. Joseph Overton opísal, ako boli pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne ustanovené. 

Podľa „Overtonovho okna“ existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci sa dá alebo nedá o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, to jest stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. 

Nejde o vymývanie mozgov ako také: technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť, ktorá sa stáva jej obeťou.

Dali by ste si napríklad ľudské mäso?

Rozoberme si to na jednom príklade. Najprv začína spoločnosť krok za krokom s diskusiou o niečom neprijateľnom, neskôr to považuje za vhodné a nakoniec sa s novým zákonom zmieruje a zastrešuje kedysi nemysliteľné. Zvoľme si niečo úplne nepredstaviteľné. Povedzme, napríklad kanibalizmus, to jest myšlienku legalizovať právo občanov na jedenie sa navzájom. Je tento príklad dosť šokujúci? Naozaj? Uvidíme, ako sa na vec budete pozerať na konci nasledujúceho kurzu.

Antropofília masívne preniká do aktuálnych správ a talkshow. Ľudia sa jedia navzájom vo filmoch, v textoch piesní a videoklipoch. Jeden z trikov popularizácie sa nazýva: „Rozhliadnite sa okolo seba!“ „To ste nevedeli, že jeden známy skladateľ je antropofil?“ „Aj jeden známy poľský scenárista bol celý život antropofil a dokonca ho za to stíhali.“ „A koľko ich sedelo v blázinci! Koľko miliónov vyhnali a zbavili občianstva!“ „Mimochodom, ako sa vám páči nový klip Lady Gaga ,Eat me, baby‘?“

Všetkým je jasné, že dnes sa zatiaľ nedá propagovať kanibalizmus, pretože sa spoločnosť postaví proti tomu. Taká situácia znamená, že problém legalizácie kanibalizmu sa nachádza v nulovom štádiu „okna možností“, ktoré môžeme podľa Overtonovej teórie označiť za „nemysliteľné“. Model nám ukáže situáciu, ako sa bude to „nemysliteľné“ realizovať, keď prejde všetkými fázami „okna možností“, ktoré umožňuje legalizovať akúkoľvek myšlienku. 

Vezmite, prosím, na vedomie, že Overton nepredložil koncepciu, ale iba opísal spoľahlivú technológiu. Teda takú postupnosť činov, ktorých realizácia vedie k požadovanému cieľu. Táto technológia môže byť termonukleárnou zbraňou na zničenie ľudských spoločenstiev. Za určitých podmienok, pochopiteľne.

Okno 0.1 – Ja, pokrokový človek

Téma kanibalizmu je zatiaľ v spoločnosti úplne neprijateľná. Uvažovať na túto tému nie je žiaduce ani v médiách, ani v slušnej spoločnosti. Zatiaľ je to jav nemysliteľný, absurdný a zakázaný. Aby sme uviedli do pohybu Overtonovo okno, musíme presunúť tému kanibalizmu z radikálnej oblasti do oblasti možného. Veď máme slobodu slova, tak prečo by sme nesmeli hovoriť práve o kanibalizme? 

Študovať môžeme čokoľvek. Pre vedcov neexistujú tabuizované témy. Pokiaľ existuje takáto možnosť, zvolá sa etnologické sympózium na tému „exotické rituály polynézskych domorodcov“. Počas neho budú diskutovať o histórii tejto témy, uskutočnia pokusy predstaviť si ho z vedeckého uhla pohľadu. A tým dostaneme o kanibalizme hodnoverné informácie. 

Vidíte, ukázalo sa, že o ľudožrútstve sa dá hovoriť vecne a pritom zostávať v rámci vedeckej slušnosti. Overtonovo „okno“ sa posunulo od spoločensky neprijateľného a negatívneho postoja spoločnosti k oveľa pozitívnejšiemu vzťahu. 

Súčasne s pseudovedeckou debatou sa musí bezpodmienečne objaviť nejaké „spoločenstvo radikálnych kanibalov“. Nevadí, keď bude aktívne iba na internete, pretože takých ľudožrútov si určite všimnú a budú ich citovať vo všetkých hlavných médiách. 

Takéto omračujúce monštrá so zvláštnou genézou potrebujú na vytvorenie obrazu radikálnej hrozby. Oproti inému strašiakovi – „fašistom, vyzývajúc spaľovať na hraniciach takých, ako sú oni“ – budú oni len „nedobrými kanibalmi“. O hrozbách však budeme hovoriť nižšie. Na začiatok stačí publikovať príbehy o tom, čo si myslia o jedení ľudského mäsa britskí vedci a nejaké ľudské beštie s inou úchylkou. 

Výsledkom prvého posunu Overtonovho „okna“ je, že neprijateľná téma bola uvedená do obehu, tabu sa desakralizovalo a jednoznačnosť problému bola zbúraná. V nasledujúcom kroku sa „okno“ posúva ďalej a téma kanibalizmu sa presúva z radikálnej oblasti do oblasti možného.

Okno 0.2 – Ty, pokrytec

V tomto štádiu pokračujeme v citáciách „vedcov“. Predsa sa nemôžeme odvracať od vedeckých poznatkov o ľudožrútoch. Každý, kto odmietne na túto tému diskutovať, musí byť ociachovaný ako svätec a pokrytec. Treba, aby sa pre kanibalov vymyslelo miernejšie označenie, aby sa fašisti všetkého druhu neodvažovali vešať na inak mysliacich deviantov nálepku „K“. 

Pozor! Vytvorenie eufemizmu, teda nahradenie nepríjemnej skutočnosti jemnejším výrazom, je zásadným krokom k legalizácii nemysliteľného nápadu. Pojem kanibalizmus už neexistuje. Vymení ho napríklad antropofágia. Ale aj tento výraz bude čoskoro nahradený, pretože aj toto označenie bude považované za urážlivé. 

Cieľom vymýšľania nových pojmov je odviesť pozornosť od podstaty problému, odtrhnúť formu slova od jeho obsahu – a zbaviť sa tak svojich ideologických odporcov. Kanibalizmus sa zmení na antropofágiu a potom napríklad na antropofíliu, rovnako ako zločinec mení priezvisko a pas. 

Súbežne s hrou na mená prebieha vytvorenie nosného precedensu – historického, mytologického, aktuálneho alebo len vymysleného, ale čo je hlavné – legitímneho. Bude objavený alebo vymyslený ako „dôkaz“ toho, že antropofília môže byť v podstate uzákonená. 

„Spomínate si na legendu o obetavej matke, ktorá napojila deti umierajúce od smädu vlastnou krvou? O histórii antických bohov, ktorí jedli všetkých za radom, u Rimanov to bolo predsa normálne! Doteraz rituálne pijú krv a jedia mäso svojho boha.“

Okno 0.3 – Ja, ľudomil

Hlavnou úlohou bakchanálií tejto etapy je aspoň čiastočne vylúčiť jedenie ľudí z trestného postihu. Aspoň raz v historickom okamihu. Potom, keď nastane legitímny precedens, sa objavuje možnosť posunúť Overtonovo „okno“ z oblasti možného do racionálnej oblasti. Ide o tretiu etapu. Tu dochádza k úplnému rozdrobeniu spoločného problému.

Chceli by ste hovoriť o tom, že vaša matka je cundra? Chcete o tom napísať do časopisu? Zaspievať pieseň? A koniec koncov dokázať, že byť cundra je normálne a dokonca nevyhnutné? Presne tak funguje opísaná technológia. Opiera sa o dovolenosť všetkého.

„Túžba je u ľudí geneticky zakódovaná, spočíva v ľudskej podstate.“ „Niekedy treba zjesť človeka, pretože existujú neprekonateľné okolnosti.“ „Veď existujú ľudia, ktorí chcú, aby ich iní zjedli.“ „Antropofilovia boli vyprovokovaní!“ „Zakázané ovocie najviac chutí.“ „Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, čo bude jesť.“ „Neskrývajte informácie, nech každý vie, kto je kto – antropofil alebo antropofób.“ „Je vôbec na antropofílii niečo škodlivé? Škodlivosť sa nepreukázala.“

Okno 0.4 – Ty, antropofób

V povedomí verejnosti sa umelo vytvoria „bojové polia“ a na oboch stranách sa nepochopiteľným spôsobom vynoria radikálni priaznivci a radikálni odporcovia ľudožrútstva. Skutočných nepriateľov, to jest normálnych ľudí, ktorí nechcú byť ľahostajní k porušeniu tabu ludožrútstva, sa snažia vtesnať medzi radikálnych strašiakov. Úloha týchto strašiakov spočíva v aktívnom vytváraní obrazu šialených psychopatov, agresívnych, fašistických nepriateľov antropofágie, vyzývajúc spáliť zaživa ľudožrútov, Židov, komunistov a cigánov. Prítomnosť v médiách je dovolená všetkým vymenovaným okrem skutočných odporcov legalizácie. 

Sami tzv. antropofilovia zostávajú akoby vo vnútri hrozieb „oblasti intelektu a vedy“, odkiaľ so všetkým pátosom „zdravého rozumu a ľudskosti“ odsudzujú „fašistov všetkého druhu“. „Vedci“ a novinári v tejto fáze dokazujú, že ľudstvo sa v priebehu svojej histórie z času na čas navzájom jedlo – a že je to teda normálne. Teraz sa dá téma antropofílie presunúť z racionálnej oblasti do populárnej kategórie. Overtonovo „okno“ sa posúva ďalej dopredu.

Okno 0.5 – Ja, ľudožrút

Je nevyhnutné, aby popularizáciu kanibalizmu podporili populárny obsah, vhodné historické a mytologické osobnosti a podľa možností aj tie súčasné, mediálne. 

Antropofília masívne preniká do aktuálnych správ a talkshow. Ľudia sa jedia navzájom vo filmoch, v textoch piesní a videoklipoch. Jeden z trikov popularizácie sa nazýva: „Rozhliadnite sa okolo seba!“ 

„To ste nevedeli, že jeden známy skladateľ je antropofil?“ „Aj jeden známy poľský scenárista bol celý život antropofil a dokonca ho za to stíhali.“ „A koľko ich sedelo v blázinci! Koľko miliónov vyhnali a zbavili občianstva!“ „Mimochodom, ako sa vám páči nový klip Lady Gaga ,Eat me, baby‘?“

Prepracovaná téma sa v tejto fáze nezávisle sama reprodukuje v masmédiách, šoubiznise a v politike. Ďalší efektívny spôsob je viesť o jadre problému aktívne a prázdne rozhovory na úrovni informačných operátorov (novinárov, vedúcich televízneho vysielania, verejných aktivistov…). Tí však vylúčia z diskusie odborníkov. 

V okamihu, keď sa už všetci začnú nudiť a diskusia o danom probléme sa dostane do slepej uličky, prichádza vopred určený profesionál a hovorí: „Páni, v skutočnosti je všetko úplne inak. A nejde ani tak o to, ale o toto.“ A určuje smer a tendenciu, ktorá sa riadi posunom „okna“. Na ospravedlnenie zástancov legalizácie využívajú zľudšťovanie zločincov pomocou formovania ich pozitívneho obrazu, ktorý nemá nič spoločné s charakteristikou zločinca. 

„Sú to tvoriví ľudia. Zjedol svoju ženu. No a čo?“ „Oni naozaj milujú svoje obete. Jesť znamená milovať!“ „Antropofilovia majú zvýšené IQ, inak dodržiavajú prísnu morálku.“ „Antropofilovia sú sami obete, ich život ich k tomu donútil.“ „Vychovali ich tak.“ Atď. Takéto chytráctvo je obsahom populárnych talkshow. „Budeme vám rozprávať o tragickom príbehu lásky! Chcel ju zjesť! Ona súhlasila! Kto sme my, aby sme ich súdili? Možno je to láska! Kto ste vy, aby ste stáli v ceste láske?!“

Okno 0.6 – Ty, zločinec

Posúvame sa k ďalšej fáze pohybu Overtonovho „okna“, ktoré je pripravené na presun z populárnej kategórie do sféry aktuálnej politiky. Začína príprava právneho rámca. Lobistické skupiny sa vo vláde konsolidujú a vystupujú z tieňa. Publikujú sa sociologické prieskumy, ktoré preukazujú údajne vysoké percento zástancov legalizácie kanibalizmu. Politici sa pokúšajú verejne vyjadriť o zákonodarnom ustanovení tejto témy. Do verejného vedomia zavádzajú novú dogmu: „Zákaz jedenia ľudí je zakázaný.“ To je firemná špecialita liberalizmu – tolerancia ako zákaz tabu, zákaz nápravy alebo varovania pred vražednými úchylkami pre spoločnosť. 

Spoločnosť je v poslednej fáze pohybu okna z „populárnej“ kategórie do „aktuálnej politiky“ zlomená. Jej najaktívnejšia časť bude ešte v kladení odporu proti zákonodarnému ustanoveniu síce pokračovať, celkovo je však spoločnosť zlomená. Súhlasí s vlastnou porážkou.

Okno 1.0 – My, ľudožrúti

Sú prijaté zákony, zmenené (zničené) normy ľudskej existencie, táto téma sa potom nevyhnutne dostane do škôl a materských škôlok a to znamená, že ďalšie pokolenie vyrastie všeobecne bez šance na prežitie. Tak to bolo s legalizáciou homosexuality (teraz vyžadujú, aby sa nazývali „gayovia“). Európa dnes pred našimi zrakmi legalizuje incest a detskú eutanáziu.

Tam, kde niet Boha, je všetko dovolené

Najjednoduchšie sa „okno“, ktoré opísal Overton, posúva v tolerantnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály a v dôsledku toho ani jasné rozdelenie dobra a zla. Chceli by ste hovoriť o tom, že vaša matka je cundra? Chcete o tom napísať do časopisu? Zaspievať pieseň? A koniec koncov dokázať, že byť cundra je normálne a dokonca nevyhnutné? Presne tak funguje opísaná technológia. Opiera sa o dovolenosť všetkého.  

Neexistuje tabu. Neexistuje nič sväté. Neexistuje poňatie posvätnosti a samotná diskusia o nej je zakázaná. Toho všetkého je nedostatok. A čoho je naopak dostatok? Existuje takzvaná „sloboda slova“, ktorá bola premenená na slobodu straty ľudskosti. Pred našimi zrakmi sa postupne odstraňujú rámce, ktoré ohraničujú spoločnosť od priepasti sebazničenia. 

zdroj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *