Ľubo Huďo: Ako novinári manipulujú verejnosť? Mediálne krysy a presstitúti sú všade okolo nás

Michal Semín vedie rozhovor so slovenským „disidentským“ spisovateľom a publicistom Ľubomírom Huďom pri príležitosti vydania jeho knihy „Mediální krysy aneb jak novináři manipulují“ v českom nezávislom vydavateľstve Česká citadela.

Autorem další knihy z nakladatelství Česká citadela – za poslední dva měsíce již čtvrtou (je přeložena do češtiny) – je významný slovenský publicista, vytlačený před lety z mediálního mainstreamu, Ľubomír Huďo (profil na Protiproudu). Jeho zkušenosti z působení, slovensky řečeno, „mienkotvorných médií“, jsou k nezaplacení. Na rozdíl od knihy, kterou byste, chcete-li pochopit stav a mentalitu médií hlavního proudu, neměli minout. 

Michal Semín: Novináři – zvláště pak z veřejnoprávních médií – o sobě rádi prohlašují, že jsou hlídacími psi demokracie. Vy jste je však již samotným názvem knihy zařadil do jiné živočišné třídy. Co Vás k tomu vedlo?

Ľubomír Huďo: Mainstreamoví novinári, či skôr výstižne označovaní ako presstitúti (predajní propagandisti, ktorí slúžia určitým vládnucim štruktúram), sa veľmi radi štylizujú do pózy strážnych psov demokracie, hoci v skutočnosti ide len o myšlienkových a názorových dozorcov vládnucich elít, či už oficiálnych politických strán alebo tieňových mocenských prepojení tzv. deep state. Oveľa viac pripomínajú psov z Orwellovej Zvieracej farmy– prisluhovačov a bezpečnostný aparát (v oblasti formovania verejnej mienky) vládcov, ktorí ich kŕmia a umožňujú im výnimočné nadradené postavenie. Rovnako majú bližšie aj k inému živočíšnemu druhu, o ktorom spieva skupina Pink Floyd na albume Animals, a to k prascom ako mienkotvornej vrstve v službách bezohľadných megalomanov (dnes by sme mohli povedať plánovačov Nového svetového poriadku a tzv. liberálnej demokracie, v skutočnosti tyranie finančného kapitálu).

Mne osobne mnohí novinári hlavného mediálneho prúdu (česť výnimkám) pripomínajú predovšetkým práve krysy. Hlodavce vnímajú rôzne kultúry odlišne, napr. pre hinduistov sú krysy symbolom sily, prefíkanosti a múdrosti, v čínskom horoskope prezentujú odvahu a inteligenciu. V našom európskom kontexte sú krysy vnímané ako škodca, šíriteľ chorôb, pôvodca nákazy, a v prípade paralely s človekom ako zákerná a bezcharakterná bytosť, schopná pre svoje prežitie spáchať čokoľvek.

Krysa ako synonymum niečoho podlého, bezzásadového, neštítiaceho sa ničoho. V mediálnom priestore práve tento typ žurnalistických krýs aktívne pôsobí v negatívnom zmysle, pretože požierajú čistú myseľ a zdravý rozum. Následky nesie potom celá spoločnosť v podobe masového ohlupovania, dehonestovania a prenasledovania všetkých myšlienkovo a názorovo vzdorujúcich osôb a osobností.

MS: Ohlupovaní a dehonestování – to vám kriticky uvažující pozorovatel dnešní mediální scény určitě podepíše. Ale pronásledování? Není takové tvrzení trochu přehnané?

LH: Prenasledovanie v zmysle bezdôvodných trestných oznámení, vyvolávania nenávisti a vyprovokovania fyzických útokov vrátane verbálnych atakov aj na rodinných príslušníkov. Bežná prax tzv. lepšoľudí prostredníctvom mediálnych nástrojov hlavného prúdu a sociálnych sietí a prisluhovačov súčasného režimu, ktorí sa oháňajú bojom proti fašizmu, extrémizmu a záchranou demokracie.

Pritom si len ventilujú vlastnú slaboduchosť a nenávisť ku každému, kto odmieta ich videnie sveta a dokáže mediálne krysy usvedčiť z klamstva, manipulácie a lokajstva. Tieto metódy siahajú od ekonomických nástrojov, ako finančne komplikovať a znemožniť činnosť neposlušných mediálnych aktivistov z alternatívnej scény až po policajné komandá, ktoré vtrhnú do domu nepohodlného človeka s namierenými zbraňami, napr. na Slovensku prípad T. E. Rostasa, vydavateľa a šéfredaktora mesačníka Zem a Vek, pre falošné obvinenia z antisemitizmu maskované rôznymi zámienkami. U vás zasa fyzické útoky na publicistu Ladislava Jakla.

Mal som priateľa, ktorý už nie je medzi nami, novinára Mariána Dudinského, posledného politického väzňa komunistického režimu na Slovensku. Naňho humanisti v ponovembrovej eufórii zabudli, pretože nepatril medzi vyvolených disidentov. Písal kritické články a úvahy o režime pred rokom 1989 a napísal knihu o svojich osobných skúsenostiach s prenasledovaním knihu Kmotrou mi bola ŠtB. Po prepustení z väzenie bol nekompromisným kritikom nových pomerov, pretože neznášal lži, pokrytectvo a pretvárku. V roku 1992 získal ocenenie „najlepší žurnalista roka“ a v roku 1993 2. cenu v literárnej súťaži v Toronte za vyše zmienenú knihu. Jeho rebelská povaha a trauma z nežnej revolúcie mu nedovolila prispôsobiť sa novej dobe ani na poste redaktora. Prišiel o prácu, čo značne poznačilo aj jeho rodinný život, psychiku a zdravotný stav poškodený následkom väzenia. Zomrel na infarkt vo veku nedožitých 60 rokov a dovolím si tvrdiť, že ho doslova a do písmena uštval nový režim. Na vlastnej koži som zažil vzhľadom na svoju publikačnú činnosť a pôsobenie v alternatívnych médiách špinavú kampaň proti mojej osobe, ktorá sa týkala aj nezainteresovaných rodinných príslušníkov.

Nie je tu ešte na programe dňa zatváranie do gulagov pre iný názor a mediálne pôsobenie, ale neodemokrati sa neštítia ničoho, len si postupne pripravujú pôdu a na sociálnych fórach sa hrdo hlásia k liberálnemu extrémizmu a slovne sa neštítia ani výziev na násilie. Od slov nie je ďaleko k činom a „slušní“ extrémisti pracujú pod ochranou bezpečnostného aparátu. Špinavú prácu za nich vykonajú pouliční obmedzenci, no s nálepkou bojovníkov za demokratické ideály. 

MS: Jste jedna z nejvýraznějších postav dnešní slovenské „alternativní“ publicistiky. Podepsal byste tvrzení, že co je „alternativní“, je také automaticky solidní? Pokud ne, jaké slabiny spatřujete na alternativní mediální scéně? A je vůbec správně svět médií rozdělovat na mainstream a alternativu? 

LH: Pochybnosti o dôveryhodnosti a spoľahlivosti mainstreamu nemožno nahradiť fanatickou oddanosťou akémukoľvek alternatívnemu zdroju. Alternatívne médiá vznikli zákonite ako prirodzená odozva na klamstvá, polopravdy a selekciu informácií v hlavnom mediálnom prúde a na evidentnú snahu usmerňovať spoločenské vedomie a poznanie podľa potrieb vládnucich elít. Nielen tých očividných, oficiálnych, no i tých v pozadí, tieňových, nikým nezvolených, ale disponujúcich mimoriadnymi finančnými a informačnými zdrojmi.

Alternatívna narušila informačný monopol novodobých hlásnych trúb panujúceho systému, teda redakčných manipulátorov a cenzorov. Prejavuje sa to od jednostranného a nevyváženého pohľadu na historické udalosti, po vojnové konflikty v 21. storočí až po dennodennú mediálnu masáž divákov, poslucháčov a čitateľov v oblasti ekonomiky, politiky, kultúry a poznania, od ekonomických kríz až po klimatické zmeny.

Aj na alternatívnej scéne pôsobia ľudia so všetkými svojimi slabosťami a nedokonalosťami. Nájdete na nej nadšených idealistov, nezištných a obetavých ľudí, pre ktorých je motiváciou pravda, realita a nezamlčiavanie faktov, hľadanie riešení v spoločenskom marazme pred uprednostňovaním osobného profitu a presvedčenia o vlastnej neomylnosti. No pôsobia na nej aj ľudia, ktorí zacítili výhodný kšeft, možnosť obohatiť sa vďaka novému produktu na mediálnom trhu alebo aj rôzne typy narcisov presvedčených o svojej výnimočnosti v úlohe nositeľov svetla, poznania a nasledovaniahodných novodobých kazateľov. Slabiny sú teda v ľudskom faktore, ktorý môže byť obdivuhodný alebo zlyhať a diskreditovať úsilie ostatných. Rozdiel je v tom, či alternatívny zdroj úmyselne šíri neoverené informácie alebo naletí nejakej informácii bez dostatočného overenia si faktov.

Chybu môže urobiť ktokoľvek, dôležité je, či si to prizná a usiluje sa o nápravu. V hlavnom mediálnom prúde nebadať žiadne takéto snahy, iba ak mocní dajú pokyn, tak teraz môžete aj otvorenejšie hovoriť o niečom, čo bolo doteraz tabu – väčšinou sú udalosti z minulého storočia a z povojnového vývoja, ale aj to len v rámci daných mantinelov.

Je to náročný proces pre každého uvažujúceho človeka, ktorému skutočne ide o poznanie a nielen vytváranie si svojho obrazu o dianí doma i v zahraničí limitovaného sympatiami alebo fanatickou zaslepenosťou. Preto nemožno striktne deliť mediálnu scénu na zločinný mainstream a anjelskú alternatívu, ale na základe vlastného poznania a životných skúseností oddeliť klamárov, manipulátorov, demagógov od spoľahlivých zdrojov, faktografickej informovanosti a kvalitných analýz zodpovedajúcich neskreslenej realite. 

Rozhovor vyšel v měsíčníku MY z Čech, Moravy, Slezska a Slovenska 7/2019.

Knihu si môžete objednať v internetovom obchode InfoVojny kliknutím TU

Čitatelia v Českej republike na Morave a v Sliezsku si českú verziu knihy môžu objednať prostredníctvom emailu:info@ceskacitadela.cz, alebo redakce@mesicnikmy.cz, prípadne priamo v redakcii časopisu MY na adrese: Nad Vinným potokem 1148/4, Vršovice, 101 00 Praha 10.

Zdroj: protiproud.cz / InfoVojna

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *