Spoločnosť

Keby ste tušili, ako sa odoberajú orgány, asi by ste s tým nesúhlasili

Ak ste darca orgánu, možno ste si to postavenie vybrali z dobrej vôle, nazdávajúc sa, že vám lekársky personál neodoberie orgány skôr, ako budete mŕtvi a bez vedomia.

Nová vedecká štúdia však odhaľuje, že k odoberaniu orgánov veľmi pravdepodobne dochádza aj vtedy, keď sú pacienti ešte pri vedomí, hoci ich srdcia už prestali biť.

To znamená, že pacienti si plne uvedomujú – a zažívajú všetku bolesť spôsobujúcu lekármi, ktorí sa rýchlo zarezávajú do ich tiel a odoberajú im orgány, aby vytvárali „transplantačné zisky“ pre skorumpovaný zdravotnícky systém.

Aj keď vám prestane biť srdce, ste ešte niekoľko minút stále nažive a pri vedomí

Keď vám prestane biť srdce, tak ešte nie ste naozaj mŕtvi, hoci to lekári využívajú na to, aby vás vyhlásili za mŕtveho.

„Ľudia, ktorí prežili zástavu srdca, neskôr presne opisovali, čo sa okolo nich dialo po tom, čo im prestali biť srdcia,“ povedal Dr. Sam Parnia, výskumník, ktorý skúma vedomie po smrti. Jeho komentáre odvysielali Fox News:

Povedal: „Opisujú prizerajúcich sa lekárov a pracujúce sestry, opisujú uvedomovanie si všetkých rozhovorov, všetkých odohrávajúcich sa vizuálnych vecí, ktoré by im inak neboli známe.“

Povedané inak, niekoľko minút po tom, čo vám prestane biť srdce, ste stále nažive, pri vedomí a bdelí. Iba to, že vám prestane biť srdce, ešte okamžite nevypína aktivitu mozgu.

Malo by to byť zrejmé aj lekárom, ale prehnitý a zlý zdravotný systém tento problém roky prikrášľuje, predstierajúc, že smrť je okamžitá, že k nej dochádza vo chvíli, keď prestáva biť srdce.

„Znamená to, že ste v podstate ´uväznení´ vo svojom mŕtvom tele, so stále fungujúcim mozgom,“ uvádzajú Fox News.

Ak ste darca orgánu, je to tá chvíľa, kedy vám lekári bez použitia anestézy(lebo predpokladajú, že ste mŕtvi) zarežú do tela a začínajú vám rýchlo odoberať orgány. Vy to všetko cítite, ale ste uväznení vo svojom tele a nemôžete sa hýbať, ba ani kričať.

Ak ste darca orgánov, chamtivé nemocnice a neetickí lekári vám môžu začať odoberať orgány ešte SKÔR, než zomriete

Lekári sú zdravotníckym priemyslom tlačení k odoberaniu čo najväčšieho počtu orgánov, lebo orgány sú pre nemocnicu zadarmo, no tá istá nemocnica dokáže na transplantácii orgánov generovať výnosy v hodnote miliónov dolárov (poznámka redakcie: Taká je situácia v USA, no aj u nás na Slovensku – v kráľovstve korupcie, sa nevylučujú úplatky za nájdenie či sprostredkovanie orgánov, hoci zákon to formálne vylučuje).

Obchodovanie s orgánmi je presiaknuté neetickými lekárskymi zločinmi a desivými skutočnosťami, ktoré sa takmer nikto neodvažuje priznať.

V priebehu rokov sa objavilo mnoho správ, tvrdiacich, že lekári hanebne vyhlasujú pacientov za mŕtvych aj vtedy, keď v skutočnosti ešte nie sú, aby im začali odoberať orgány skôr, ako prestanú biť ich srdcia.

Šokujúca investigatívna kniha s názvom Červený trh (od Scotta Carneyho) dokumentuje neetické praktiky priemyslu obchodovania s orgánmi.

Podtitul knihy je: „Na stope priekupníkov s orgánmi, zlodejov kostí, pestovateľov krvi a priekupníkov s deťmi“. Uvedená kniha prináša desivú pravdu o priemysle odoberania orgánov, ktorý zdravotnícky establišment celé desaťročia tak úspešne zakrýva.

Skorumpovaný zdravotnícky systém vás tlačí k darovaniu orgánov v ich prospech, nie váš

Celkovo sa celý tlak na vás, aby ste sa stali darcom orgánov, zakladá na zdravotníckom systéme ziskov. Vaše orgány potrebujú na to, aby mohli pacientom účtovať za transplantácie orgánov (či už otvorene v USA alebo vo forme skrytých úplatkov na Slovensku).

Netreba však zabúdať ani na ďlšie formy ziskov, ktoré z toho tečú – za lieky a celoživotné opakované návštevy lekára.

V snahe o tieto zisky zdravotnícky systém lživo naznačuje, že transplantácie orgánov sú akoby zadarmo, akoby nemocnice a lekári dobrovoľne obetovali svoj čas a zdroje na záchranu životov.

Je to veľká lož.

Pravdou je, že transplantácie orgánov sú pre mnohé nemocnice zdrojom obrovského zisku a zatiaľ čo nemocnice a lekári na týchto zákrokoch nesmierne zarábajú, neplatia vôbec nič rodine zosnulej osoby, ktorej orgány toto celé vôbec umožňujú.

Prečo by sa darcovia orgánov mali svojich orgánov vzdávať zadarmo, keď lekári, nemocnice a farmaceutické spoločnosti z nich majú obrovské zisky? Ak je skutočným cieľom „zachraňovanie životov“, prečo potom nemocnice neponúkajú všetky transplantácie orgánov zadarmo (a bez úplatkov)?

Odpoveď je zrejmá: Je to veľký biznis. Je centrom zisku pre skorumpovaný, zlý zdravotnícky priemysel.

A ak ste darca orgánov, potom toto veľké zlo udržiavate a eventuálne sa vystavujete desivému mučeniu, keď vám chirurgovia vytrhávajú z tela orgány, i keď ste stále nažive a pri vedomí.

Situácia s „darcovstvom“ orgánov na Slovensku

Na Slovensku sa pred časom zaviedol zákon (574/2004 Z.z), že každý sa automaticky stáva darcom orgánom, pokiaľ nevyjadrí vôľu ním nebyť. Platí to od 1.1.2005. Odobratie orgánu je tak možné aj bez súhlasu a dokonca aj proti vôli pozostalých rodinných príslušníkov!

Dôvodom bolo zjednodušiť a zrýchliť transplantácie eliminovaním byrokracie so získavaním súhlasu pozostalých. Preto sa dnes každý automaticky považuje za darcu orgánov, ide o takzvaný „predpokladaný súhlas“.

Bohužiaľ, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ako dobrý systém, kvôli skutočnostiam uvedeným v tomto článku, je zrejmé, že to až tak dobrý systém zrejme nie je.

Ak nechcete byť automaticky považovaní za darcu orgánov, odvolať svoj „predpokladaný súhlas“ môžete tak, že vyplníte Písomné prehlásenie o nesúhlase s odberom a tkanív po smrti na transplantačné účely.

Formulár si môžete stiahnuť zo sekcie formulárov na stránke Národnej transplantačnej organizácie alebo priamo, pro ČR ZDE.

Zaujímavý je tiež fakt, že Národná transplantačná organizácia zverejnila formulár vo formáte Word. Microsoft Word pritom nie je voľne dostupný program. Jeho cena je 135 Eur a nie každý ho má doma!

Vyplnené prehlásenie s vaším overeným podpisom (napríklad u notára) je potom potrebné zaslať na adresu (SK): Národná transplantačná organizácia, Limbová 14, 831 01 Bratislava. Za deti posiela uvedený formulár rodič, respektíve zákonný zástupca. (ČR): Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR Palackého náměstí 4, P.O.Box 60 128 01, Praha 2

Ako môžete skutočne pomôcť s transplantáciami

Ak chcete naozaj pomôcť iným, učte ľudí chrániť si vlastné orgány zdravým životom, stravou a vyhýbaním sa toxínom. Keď učíte ľudí uchovávať zdravie ich vlastných orgánov, znižujete potrebu nových transplantácií a sprístupnite tak viac orgánov tým, ktorí na ne čakajú.

Môžete začať tým, že budete ľudí učiť vyhýbať sa toxickým vakcínam, lebo vakcíny poškodzujú obličky. Chemoterapia poškodzuje srdce, pečeň a mozog.

Vystavovanie sa herbicídu glyfosátu a ďalším poľnohospodárskym chemikáliám poškodzuje všetky vaše orgány.

Ak chcete skutočne zachraňovať životy a pomáhať iným, nabádajte ich čítať stránky ako sú ta naša na Slovensku, či Natural News alebo Dr. Mercola v USA. Môžu sa na nich dozvedieť, ako sa vyhnúť ochoreniu a chrániť svoje orgány, ktoré im dal Boh.

O ďalších príbehoch extrémneho násilia uplatňovaného proti ľudským bytostiam zdravotníckym systémom, sa dočítate aj na stránke MedicalViolence.com.

Pokračování…

Tento článok vyvolal na Facebooku pomerne živú diskusiu. Vzišlo z nej mnoho otázok, na ktoré by sme chceli nadviazať v tomto voľnom pokračovaní.

Niektorí komentujúci, vrátane lekárov, poznamenali, že hovoríme o odoberaní orgánov pri srdcovom zlyhaní, pričom väčšina transplantácii sa u nás robí pri mozgovom zlyhaní.

V tomto článku si okrem samotného priebehu odoberania orgánov povieme aj zopár dôležitých informácii ohľadne druhov odoberania orgánov a tom, aký je to vlastne „mozgovo mŕtvy“ človek, vrátane morálnych otázok.

Priebeh odoberania orgánov nájdete rozpísaný v 18 bodoch na konci tohto článku, no určite si prečítajte aj tie ostatné veci.

Dva druhy doberania orgánov

Aby sa mohlo vykonať odobratie orgánu, človek musí byť stále živý. Musia mu pracovať pľúca i srdce. Krv musí prúdiť v jeho žilách a okysličovať celé telo.

Z človeka, ktorý je už nejaký čas mŕtvy, sa orgány odoberať nedajú. Preto sa potenciálny darca musí držať pri umelej pľúcnej ventilácii a pracujúcom srdci. Na to sa používajú rôzne podporné prostriedky.

Tuto rozlišujeme 2 druhy situácií, pri ktorých sa odoberajú orgány:

  1. Odoberanie orgánov pri srdcovom zlyhaní
  2. Odoberanie orgánov pri mozgovej smrti

1. Odoberanie orgánov pri zlyhaní srdca

Pri srdcovom zlyhaní sa musia orgány odobrať rýchlo, lebo telo zakrátko umiera. To však umožňuje odobratie len jedného alebo maximálne zopár orgánov, teda nie všetkých, čo by sa dali nejako zužitkovať.

Alternatívou je napojenie pacienta na umelý krvný obeh. Napojenie na umelý krvný obeh je však povolené iba v niektorých krajinách, na Slovensku zatiaľ nie.

No a keďže pri srdcovom zlyhaní mozog stále funguje, objavujú sa prípady, že človek je pri vedomí a všetko cíti. Kričať nemôže preto, lebo mu pred odoberaním orgánov podajú iba paralyzujúcu látku, avšak už nie anestetikum.

Zlé jazyky tvrdia, že anestetikum nedajú z toho dôvodu, lebo ak by mu ho podali, tak by tým lekári vlastne priznali, že ten človek ešte stále žije a cíti. No a to by mohlo ohroziť dôveryhodnosť celého procesu darcovstva orgánov.

V diskusii padali argumenty, že pri odoberaní orgánov z človeka s „mozgovou smrťou“, ktorých je na Slovensku väčšina, nič také nehrozí. V tomto článku sa pozrieme bližšie práve na prípady odoberania orgánov pri mozgovej smrti a vysvetlíme v čom je ich kontroverznosť.

2. Odoberanie orgánov pri mozgovej smrti a jeho kontroverzia

Kedy je človek živý a kedy mŕtvy? Smrť je vedecky definovaná ako zánik látkovej výmeny (metabolizmu) v tkanive.

Mozgová smrť je ale pomerne nový pojem. Donedávna bol človek buď živý alebo mŕtvy. Pre transplantačný priemysel to však predstavovalo závažný problém.

Totižto, z lekárskeho hľadiska sa orgány môžu odoberať len zo živého tela, inak sú už znehodnotené. Avšak z morálneho hľadiska odoberať orgány zo živého človeka nie je možné.

Tento rozpor sa teda vyriešil tým, že sa zaviedol nový účelový pojem „mozgová smrť“. Teda stav, kedy je telo, okrem mozgu, normálne celé živé.

Nazývať takého človeka „mŕtvym“ teda odporuje základným vedeckým definíciám.

Navyše, o „mozgovej smrti“ nerozhoduje nejaký jednoznačný objektívny test alebo vyšetrenie, ale konzílium lekárov, ktorí hlasujú. A tak ako každé iné hlasovanie, tak aj toto je už zo svojej podstaty subjektívne.

Neraz sa stane, že pacient leží v nemocnici s poškodeným mozgom. Potom sa zistí, že je vhodným darcom orgánov a lekári ho zrazu vyhlásia za „mozgovo mŕtveho“, len aby mu mohli odobrať orgány.

Ľudia majú mylnú predstavu o darcovstve

Poďme sa však teraz pozrieť na to, ako sa ľudia rozhodujú pre darcovstvo orgánov.

Väčšina s tým nemá žiaden problém, veď predsa darcovstvo orgánov zachraňuje životy. Povedia si: „Veď keď budem mŕtvy (mozgovo), vypnú prístroje a nebudem už nič cítiť, tak potom mi môžu orgány odobrať“.

Ale keď sa dozvedia, že prístroje sa vypínajú až po odobratí orgánov, tak zvyčajne spozornejú. „To som skutočne nevedel“, reagujú zhrozene. Tento zásadný fakt im lekári takmer nikdy nepovedia. Zrejme tušíte, prečo.

A nepovedia to ani rodičom, ktorých nútia k darcovstvu orgánov ich zomierajúce dieťa. Potom, keď sa to dozvedia až po procedúre, bývajú zvyčajne aj celé roky zdrvení z faktu, že nechali svoje dieťa zomrieť opustené, pod skalpelmi lekárov.

Čo je to vlastne „mozgovo mŕtvy“?

S pojmom mozgovo mŕtvy sa často vynárajú mnohé otázky, ako napríklad, či sú takýto ľudia celkom mŕtvi, napoly, zdanlivo, umierajúci alebo vlastne živí?

Mozgovo mŕtvi ľudia dýchajú, reagujú na dotyk, pri prvom reze chirurga im niekedy vyskočí tlak, začnú sa potiť, sú im počas zákroku odoberania orgánov podávané lieky.

Transplantačná medicína tak v podstate zabíja živého človeka za účelom získania jeho orgánov. A aby nemali z toho výčitky svedomia, nazvú ho „mozgovo mŕtvym“. Namiesto „darcovstva“ by sa to malo skôr nazývať pravým menom a to je „odber“ orgánov.

Natíska sa tu množstvo ďalších otázok:

  • Môže byť človek mŕtvy a zároveň mať vitálne orgány?
  • Je „mozgová smrť“ iba účelová definícia pre ospravedlnenie zabíjania?
  • Je možné spoľahlivo stanoviť mozgovú smrť alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že výpadok všetkých mozgových funkcií nie je vôbec merateľný?
  • Možno umierajúceho človeka vyhlásiť za mŕtveho?
  • Môžeme urobiť rozhodnutie za umierajúceho, ktorý počas života nestihol urobiť toto rozhodnutie? (takých je 94% darcov)
  • Aký to bude mať vplyv na rodinu umierajúceho?
  • Je prípustné v najväčšej núdzi obťažovať smútiacu rodinu otázkou o „darovaní orgánov“?
  • Sú veriaci ľudia povinní v mene „vedy“ vzdať sa svojho náboženstva učiacom o jednote tela, duše a ducha?
  • Môžeme zomierajúceho človeka, ktorý sa nedokáže brániť, zbaviť jeho dôstojnosti len kvôli jeho „užitočnosti“ pre spoločnosť?
  • Čo ak umierajúci vníma oveľa viac ako si myslíme?
  • Nie sú tep srdca, telesné teplo, dýchanie, horúčka, kožné vyrážky, pot, stolica, moč, nárast krvného tlaku, zrýchlenie pulzu či pohyb končatín znakom života?
  • Ako je zaručená nezávislosť a nestrannosť lekárov rozhodujúcich o „mozgovej smrti“? To, že transplantační lekári nie sú súčasťou konzílií záruka nie je. Ostatní lekári predsa nežijú vo vzduchoprázdne a mohli byť ovplyvnení (nehovoriac podplatení).
  • Po akceptácii odoberania orgánov prejdeme k akceptácii medicínskych pokusov na „mozgovo mŕtvych“ ľuďoch?
  • Nebude sa salámovou metódou časom viac a viac urýchľovať okamih úmrtia?

Akí sú vlastne „mozgovo mŕtvi“ ľudia?

Ľudia tiež nevedia, že mozgovo mŕtvych ľudí je nutné až do odberu orgánov kŕmiť, ošetrovať a starostlivo sledovať. To môže trvať aj týždne či dokonca mesiace.

Medzičasom sa im podávajú lieky na posilnenie srdca a iné povzbudzujúce látky na ich udržanie pri živote. Funguje im metabolizmus, trávenie či bunkové dýchanie. Môžu aj ochorieť a dostať horúčku.

Tlak krvi majú zvyčajne konštantný, no pri prvom reze skalpela sa prudko zvýši.

Telo naďalej tvorí krv, tkanivá a hojí rany. Obličky fungujú a tvoria moč. Dokonca sa vytvárajú aj hormóny, za produkciu ktorých je zodpovedný mozog. Muži stále majú 17 reflexov, ženy 14. Reagujú na vonkajšie podnety.

Dokonca existuje prípad, že tehotná žena po 107 dňoch „mozgovej smrti“ porodila zdravé dieťa cisárskym rezom. Môže mŕtvy človek na svet priviesť nový život?

Toto sú všetko veľmi závažné otázky a fakty, ktoré ľuďom žiadny lekár nepredostrie ani nevysvetlí. Museli sme to preto urobiť my.

Ako prebieha samotný odber orgánov

Ďalšou vecou, ktorú vedomým darcom za ich života, ani pozostalým náhodným darcov nikto nikdy nevysvetlí, je samotný priebeh odoberania orgánov.

Poďme sa teda pozrieť, ako to celé prebieha:

1. Odber orgánov sa uskutočňuje zvyčajne v noci, keď je darca prevezený z jednotky intenzívnej starostlivosti na operačný sál.

2. Darca sa premiestni na operačný stôl. To niekedy vyvolá jeho pohyby a zmätie personál. Ak počas odoberania zlyhá srdce, normálne sa oživuje ako klasický živý človek.

3. Na podlahu sa rozložia plachty, aby chirurg nestál v zmesi vody a krvi, ktorá počas odoberania orgánov strieka všade naokolo.

4. „Darcovi“ zviažu ruky, aby zabránili jeho pohybom.

5. Vydezinfikujú ho a zakryjú plachtami.

6. Podajú sa mu lieky na uvoľnenie svalov i narkotiká proti bolesti. Avšak mnohí anestéziológovia dnes na odporúčanie lekárskych komôr od liekov proti bolesti upúšťajú. Inak by tým nepriamo priznali, že „darca“ cíti bolesť a teda asi nie je mŕtvy. Radšej tak riskujú, že pacienti budú počas odoberania orgánov trpieť.

7. Pri odoberaní viacerých orgánov môže celá procedúra trvať aj niekoľko hodín, na darcovi sa vystriedajú viaceré transplantačné tímy, aj 20 rôznych lekárov.

8. Počas celej doby sú „darcovia“ pripojený na dýchacie a monitorovacie prístroje. Anestéziológovia musia celý čas sledovať životne dôležité funkcie, až do odobratia posledného orgánu.

9. Podľa potreby sa pacientovi v priebehu zákroku podávajú lieky, tekutiny a niekedy dokonca aj krv alebo čerstvá plazma, aby sa zabezpečil vyvážený metabolický stav.

10. Pri narezaní krku až po lonovú sponu dochádza k nárastu krvného tlaku, zrýchleniu frekvencie srdca a zvýšeniu adrenalínu v krvi. Niekedy nastáva aj začervenanie a zášklby tváre či potenie. Pri normálnej operácii sa tieto príznaky považujú za pociťovanú bolesť pacienta. Nie však u „mozgovo mŕtvych“. Je toto normálne? Veď medicína si tuto vyslovene protirečí a vykladá dve úplne rovnaké situácie rozdielne.

11. Operačnou pílkou sa rozreže hrudná dutina a otvorí hrudný kôš.

12. Orgány sa uvoľňujú za bijúceho srdca a hneď sa preparujú a konzervujú na odber pomocou roztoku s teplotou 4 stupne Celzia.

13. Ak táto chladná preparujúca tekutina vnikne do žijúceho tela, zvýši sa krvný tlak a srdečný tep, prípadne na tvári sa objavia zášklby.

14. Operatéri zdvihnú kožné laloky, aby do tela mohli liať kanvice ľadovej vody na ochladenie orgánov a následne ju odsávajú preč spolu s krvou.

15. Skupiny lekárov postupne odoberajú všetky orgány, ktoré sa dajú transplantovať – srdce, pľúca, obličky, pečeň, pankreas, črevá, očnú rohovku a stredné ucho. Orgány sa kontrolujú ich na operačných stoloch a následne opúšťajú operačku v chladiacich boxoch.

16. Odobratím všetkých orgánov „darca“ zomrel.

17. Na konci ostáva zvyčajne na ošetrovateľoch, aby v tele vypchali dutiny a zašili obrovské rany. Ospravedlňujeme sa za výraz, ale to, čo z „darcu“ zostane, je už len prázdne vykuchané telo.

18. Pokojné a chránené zomieranie za prítomnosti rodinných príslušníkov alebo priateľov nie je možné. Zomierajúceho na jeho poslednej ceste sprevádzajú transplantační lekári.

Záver

Tak ako, zmenili tieto informácie váš pohľad na „darcovstvo orgánov“?

Netvrdíme, že každé darcovstvo orgánov je nutne zlé, v mnohých prípadoch môže zachraňovať životy. Považovali sme však za nutné priblížiť vám aj túto jeho odvrátenú stránku, o ktorej vám lekári zrejme nikdy nepovedia.

Problémom na Slovensku je, že sa prijal zákon, ktorý z každého občana SR robí automatického darcu aj bez jeho výslovného súhlasu. Ak by sa vám alebo vašim blízkym nedajbože niečo také prihodilo, potom vedzte, že vám môžu odobrať orgány aj bez súhlasu pozostalých.

Vôľu príbuzných môžu síce zohľadniť, no nemusia. A tak v prípade „mozgovej smrti“ môže dôjsť dokonca aj k násilnému odobratiu orgánov proti vôli rodiny.

Jediným spôsobom, ako tomu zabráni, je ešte počas života vypísať prehlásenie o odmietnutí darovania orgánov, podpísať ho u notára a zaslať na Národnú transplantačnú organizáciu.

Po jeho podpísaní pred notárom je potom potrebné ho poslať na adresu SK:

Národná transplantačná organizácia
Limbová 14
831 01 Bratislava

ČR: 

Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR
Palackého náměstí 4, P.O.Box 60
128 01, Praha 2

Za deti tlačivo podávajú ich rodičia alebo zákonní zástupcovia.

Na úplný záver ešte chceme zdôrazniť, že my nie sme proti darcovstvu orgánov ako takému. Práve naopak, podporujeme ho. Týmto článkom iba poukazujeme na neľudskú stránku súčasného transplantačného systému.

Sme veľmi radi, že čítate Magazín 1! Budeme veľmi vďační, ak nás podporíte zdieľaním tohto článku. ĎAKUJEME

Zdroj: 123

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *