Politika Spoločnosť

Deravý volebný zákon? Môže jeden človek odovzdať hlas viac krát?!

Falošnými hlasovacími preukazmi možno významne ovplyvniť výsledok volieb.

Fakty sú fakty. Starosta Ružinova Martin Chren v deň prezidentských volieb 16. marca o 14.39 na svojom blogu napísal: „Prezidentské voľby v Ružinove prebiehajú bez komplikácií. Volebná účasť sa zdá byť veľmi dobrá – aj podľa názoru komisií, ktoré som navštívil, ale aj podľa toho, že sme vydali rekordný počet 2 200 hlasovacích preukazov.“

V okrese Malacky vydali pred prezidentskými voľbami 841 hlasovacích preukazov, v okrese Bánovce nad Bebravou 475, v meste Trenčín 1 035 hlasovacích preukazov… Koľko ich bolo na celom Slovensku? Ak ich v Ružinove boli 3,2 percenta z počtu obyvateľov a v Trenčíne dve percentá, na celom Slovensku ich mohlo byť stotisíc? Toto sa dá zistiť.

Hlasovací preukaz je úradná listina, ktorú vydáva obec, mestská časť či mesto každému občanovi, ktorý o to požiada, ak chce voliť inde ako v mieste trvalého bydliska, hocikde na Slovensku. Takýto volič sa vo volebnej miestnosti preukáže občianskym preukazom, hlasovací preukaz odovzdá, dostane volebný lístok a môže hlasovať. V poriadku.

Len dva ochranné prvky

Koľko hlasovacích preukazov však bolo použitých? Toľko, koľko ich bolo vydaných? Menej alebo viac? Z volebných zápisníc sa to zistiť nedá, lebo údaj o počte hlasujúcich s hlasovacími preukazmi v nich jednoducho chýba a celoslovensky sa nespočíta ani nezverejňuje. Členovia okrskových volebných však hovoria, že pri týchto prezidentských voľbách bolo „lietajúcich voličov“ rekordne veľa. V jednom bratislavskom staromestskom okrsku z platných 766 hlasov vhodili do volebnej urny až 307 hlasov, a to húfne už od siedmej ráno. Teda zaokrúhlene 40 percent! V inom okrsku zo 694 platných hlasov volilo na hlasovacie preukazy 120 voličov. Boli okrsky, kde podiel voličov s hlasovacími preukazmi bol päť, desať, pätnásť, dvadsaťpäť percent.

Na YouTube umiestnil Roman Lakatoš 22-minútové video, v ktorom uvádza, že pri dnešných technických možnostiach nie je nijaký problém rozmnožiť hlasovacie preukazy, pretože okrem mena, rodného čísla a adresy voliča sú na nich len dva ochranné prvky: úradná pečiatka obce či mesta, ktoré ho vydalo, a šesťmiestne evidenčné číslo. Ak niekto chce, vyrobí si z jedného hlasovacieho preukazu desať, päťdesiat aj sto. A počas dňa volieb navštívi desať, päťdesiat, aj sto volebných miestností a do urien vhodí desať, päťdesiat, aj sto hlasov. Jeho meno zapíšu do volebného hárku a jeho hlasovací preukaz k nemu priložia, ale nikde ho neuvedú, zapečatia a odložia – na určitý počet dní či týždňov. Členovia okrskových komisií ani len nešípia, že ten istý volič navštívil aj susedný volebný okrsok, aj ďalšie.

Koľko hlasov, toľko peňazí

Ak – podľa Romana Lakatoša – existuje organizovaná skupina, ktorá má na to technické možnosti (a peniaze), môže významne ovplyvniť výsledok volieb. Podľa určitých informácií v jednom meste neďaleko Bratislavy obstaral istý podnikateľ niekoľko starších autobusov z Poľska (jeden sa pokazil pri Prešove, tam kde opitý poslanec spôsobil viac ako hodinové predĺženie moratória na informácie, nie však sčítavanie hlasov?) a na nich rozvážal záujemcov o ľahký zárobok. Lebo koľko hlasov, toľko peňazí… Koľko hlasov a peňazí možno „vyrobiť“ takýmto spôsobom? Stotisíc? Päťstotisíc?

Verejnosť sa k údajom na zozname voličov, kam boli dopísaní voliči na základe hlasovacích hárkov, dostať nemôže. Na celoštátnej úrovni nikto nespočítava počet použitých hlasovacích preukazov, deravý volebný zákon to nevyžaduje. Porovnať počet vydaných a počet použitých hlasovacích hárkov môže len ústavný súd. Ten je však práve teraz ochromený…

Aby nevyvrátené podozrenia o „lietajúcich voličoch“ nemohli nabudúce vznikať, stačí málo. Evidovať a uverejňovať ich počet.

zdroj: extraplus.sk text: MARIÁN TKÁČ foto: TASR/FRANTIŠEK IVÁN

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *