Čašník vyhodil slepého chlapčeka z motorestu kvôli jeho psovi. Ten sa vonku rozplakal

Na facebookovej stránke, ktorá sa venuje rôznym životným príbehom sa objavila veľmi smutná správa.

Žena, ktorá si práve objednala v Motoreste pri Lovčiciach jedlo si všimla niečo hrozné.

V motoreste, kde bolo zväčša prázdno, vstúpil starší pár s ich dcérou a slepým vnukom. Chlapec mal so sebou aj vodiaceho psa a ten vadil staršiemu čašníkovi, ktorý bol údajne aj majiteľ prevádzky.

„Pred pár dňami sme sa zastavili naobedovať na Motoreste Dubník pri diaľnici v Lovčiciach. Vonku boli stoly prázdne, vo vnútri sedeli ľudia len pri dvoch stoloch, ostatné bolo všetko prázdne. Obsluhoval tam starší pán. Po chvíli vošli dnu starí rodičia s dcérou a vnukom. Vnuk mohol mať do 15 rokov. Mal bielu paličku, načúvací prístroj a ku tomu vodiaceho psa- labradora. Pes pokojný, mierny. Pán sa slušne spýtal čašníka, či sa môžu naobedovať a zobrať i psa. Čašník razantne odmietol, nemôžu sa so psom najesť dnu. Na moje prekvapenie ani vonku, vraj tam on neobsluhuje. Pán sa mu ešte snažil vysvetliť, že psík je na podobné zvyknutý a na to vychovaný, nepomohlo. Rodina sa zobrala a šla pokojne preč. Bolo na nich vidieť, že sú unavení zrejme po dlhšej ceste, no bez slova odišli von, žiadna hádka, žiadne urážky.“ píše svedok udalosti.

Žena, ktorý incident opisuje sa do toho celého obula a opýtal sa čašníka (majiteľa) prečo to urobil. Vraj je na to zákon a on má také nariadenie. Keď mu povedali, že vodiaci pes môže vojsť do prevádzky, bol arogantný a bolo mu to jedno.

Nahnevaná žena zrušila objednávku a odišla von, kde videla smutnú rodinu. Najviac ju však dojalo, keď sa malý slepý chlapec rozplakal.

„Zrušili sme našu objednávku a odišli von aj my. Rodina bola stále tam, pred podnikom. Povedali sme im, že nás to mrzí. Na to sa slepý chlapec rozplakal. To ma úplne zlomilo. Mamina ho chlácholila, no mne začali padať slzy spolu s ním.“

Takto ukončila svoj silný odkaz nahnevaná žena: „Milý pán majiteľ zariadenia, toto nie! Je úplne jedno, kto z nás je psíčkar či nepsíčkar či psi patria alebo nepatria do reštaurácií, to je na inú diskusiu. Do vášho zariadenia ale prišlo hendikepované dieťa s jeho „pomôckou“, i keď bola živá. Pomôcka, ktorá má podľa zákona povolený vstup kamkoľvek. Lebo aj v našej banánovej republike, kde sú často nariadenia na úrovni stredoveku, je to v zákone jednoducho uvedené. Ja sa vyplačem, znesiem to, ustojím ako dospelý človek. Vidieť ale plakať slepé dieťa, ktoré sa ospravedlňuje vlastnej mame vlastne za to, že je slepé, že s ním má starosti, to je už prisilná káva. Kiežby sa ku vám takto nikto nikdy nezachoval, lebo aj ten pes mal v tom momente v sebe viac ľudskosti ako vy sám! Je 21. storočie! A opovážte sa obhajovať tým, aký bol pes. Ten mal na sebe potrebné označenie. Bol úžasne dobrý, poslušný a evidentne plne socializovaný. Opäť v tom momente na rozdiel od vás! Kde ste dali srdce??? Kde je súcit? Kde je obyčajná ľudskosť?“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *