Spoločnosť

Banáš uverejnil list zúfalej Slovenky: Keď poviete svoj názor nahlas, hneď ste kotlebovec, extrémista,…

Slovenský spisovateľ Jozef Banáš, ktorý pred niekoľkými dňami uverejnil výzvu adresovanú premiérovi, dostáva dnes množstvo smutných správ, mailov a listov s odkazmi a prosbami od ľudí.

Banáš list jednej ženy, s jej súhlasom, zverejnil na svojej facebookovej stránke. Žena v liste žiada o radu a pomoc, ako prežiť a čo má robiť v svojej súčasne situácii. V situácii, ktorá ju podľa jej slov doháňa k šialenstvu.

„Kvôli tomu, čo sa práve deje, som stratila aj posledné zvyšky akejkoľvek nádeje, že by sa ľudstvo mohlo prebrať a začať sa uberať lepšou cestou. Všade okolo seba vidím len nenávisť a zlobu, samé nezmyselné zákazy a príkazy, strach, nevraživosť, slepé nasledovanie toho, čo povedia v televíznych novinách alebo v rádiu, bez akéhokoľvek triezveho uvažovania. Ľudia útočia na iných neznámych ľudí kvôli tomu, čo počuli v telke…“

Žena v liste ďalej píše, že pracuje ako umelec, ktorý žije prevažne z eventov. No niekoľko mesiacov je už viac-menej bez práce.

„Bohužiaľ, neverím, že na jar bude lepšie, ani na ďalšiu jeseň nebude lepšie a bojím sa, že keď sa spoločnosť neprebudí (čomu neverím), tak to nebude lepšie už nikdy. Keďže pracujem s ľuďmi, poznám veľmi veľmi veľa ľudí zo všetkých možných sociálnych a pracovných oblastí a zatiaľ mi všetci potvrdzujú to isté, čo si myslím aj ja: covid je jedna veľká fraška. Mám informácie z 1. ruky, nie z médií. No keď taký názor poviete nahlas, ihneď vás označia za konšpirátora, extrémistu, kotlebovca a neviem, čo všetko. Verejnosť už vôbec nepoužíva vlastný rozum.̶ 0;

Priznáva, že ani len netuší, ako sa dostať zo súčasnej situácie. Neverím ani v silu hromadných protestov.

„Nemyslím si ani, že o súčasnej situácii rozhoduje náš veľavážený pán premiér. Mám pocit, že musí takisto len držať hubu a krok (alebo šúchať nožičkami?). Toto nie sú názory, ktoré by som získala z nejakých fejsbukových „konšpiračných“ skupín. Toto sú moje vlastné myšlienky, lebo mám mozog, ktorý ešte stále používam,“ píše v liste.

„Úprimne, život už pre mňa stratil akýkoľvek zmysel. Nevidím dôvod, prečo ráno vstať z postele. Nie je na čo sa tešiť. Určite nie na budúcnosť. A nie som jediná, ktorá prežíva takéto pocity. Sú nás desaťtisíce len na Slovensku. Cítim obrovskú bezmocnosť, beznádej a do toho vidím tie každodenné tlaky médií a pochlebovanie slepých ľudí, ako je to všetko správne. Už nechcem žiť na tejto planéte,“ dodáva na záver.