Banáš uverejnil list zúfalej Slovenky: Keď poviete svoj názor nahlas, hneď ste kotlebovec, extrémista,…

Slovenský spisovateľ Jozef Banáš, ktorý pred niekoľkými dňami uverejnil výzvu adresovanú premiérovi, dostáva dnes množstvo smutných správ, mailov a listov s odkazmi a prosbami od ľudí.

Banáš list jednej ženy, s jej súhlasom, zverejnil na svojej facebookovej stránke. Žena v liste žiada o radu a pomoc, ako prežiť a čo má robiť v svojej súčasne situácii. V situácii, ktorá ju podľa jej slov doháňa k šialenstvu.

„Kvôli tomu, čo sa práve deje, som stratila aj posledné zvyšky akejkoľvek nádeje, že by sa ľudstvo mohlo prebrať a začať sa uberať lepšou cestou. Všade okolo seba vidím len nenávisť a zlobu, samé nezmyselné zákazy a príkazy, strach, nevraživosť, slepé nasledovanie toho, čo povedia v televíznych novinách alebo v rádiu, bez akéhokoľvek triezveho uvažovania. Ľudia útočia na iných neznámych ľudí kvôli tomu, čo počuli v telke…“

Žena v liste ďalej píše, že pracuje ako umelec, ktorý žije prevažne z eventov. No niekoľko mesiacov je už viac-menej bez práce.

„Bohužiaľ, neverím, že na jar bude lepšie, ani na ďalšiu jeseň nebude lepšie a bojím sa, že keď sa spoločnosť neprebudí (čomu neverím), tak to nebude lepšie už nikdy. Keďže pracujem s ľuďmi, poznám veľmi veľmi veľa ľudí zo všetkých možných sociálnych a pracovných oblastí a zatiaľ mi všetci potvrdzujú to isté, čo si myslím aj ja: covid je jedna veľká fraška. Mám informácie z 1. ruky, nie z médií. No keď taký názor poviete nahlas, ihneď vás označia za konšpirátora, extrémistu, kotlebovca a neviem, čo všetko. Verejnosť už vôbec nepoužíva vlastný rozum.̶ 0;

Priznáva, že ani len netuší, ako sa dostať zo súčasnej situácie. Neverím ani v silu hromadných protestov.

„Nemyslím si ani, že o súčasnej situácii rozhoduje náš veľavážený pán premiér. Mám pocit, že musí takisto len držať hubu a krok (alebo šúchať nožičkami?). Toto nie sú názory, ktoré by som získala z nejakých fejsbukových „konšpiračných“ skupín. Toto sú moje vlastné myšlienky, lebo mám mozog, ktorý ešte stále používam,“ píše v liste.

„Úprimne, život už pre mňa stratil akýkoľvek zmysel. Nevidím dôvod, prečo ráno vstať z postele. Nie je na čo sa tešiť. Určite nie na budúcnosť. A nie som jediná, ktorá prežíva takéto pocity. Sú nás desaťtisíce len na Slovensku. Cítim obrovskú bezmocnosť, beznádej a do toho vidím tie každodenné tlaky médií a pochlebovanie slepých ľudí, ako je to všetko správne. Už nechcem žiť na tejto planéte,“ dodáva na záver.

Magazín1 potrebuje vašu pomoc! Píšeme správy, ktoré sa liberálom nepáčia, no potrebujeme, aby ste nás v našom boji podporili! Ľubovoľnou sumou nám pomôžete ísť v tejto ceste ďalej! ĎAKUJEME! IBAN: SK2811000000008017035353