Americká armáda znečisťuje planétu viac ako 140 krajín sveta

Americké ozbrojené sily, obdobne ako zásobovacie reťazce veľkých korporácií, závisia na rozsiahlej globálnej sieti kontajnerových lodí, nákladných vozidiel a lietadiel pre zásobovanie svojich operácií – od bômb k humanitárnej pomoci a uhľovodíkovým palivám. Vo svojej najnovšej štúdii autori Benjamin Neimark, Oliver Belcher a Patrick Bigger prepočítali, nakoľko táto obrovská infraštruktúra prispieva ku klimatickej zmene.

Kalkulácia emisií skleníkových plynov sa zvyčajne sústreďuje na civilnú spotrebu energie a palív. Nedávne štúdie však ukazujú, že americké vojenské sily sú jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia v histórii; spotrebujú viac kvapalných palív a vypúšťajú viac plynov ovplyvňujúcich klímu ako väčšina stredne veľkých štátov. Ako štát by ich emisie skleníkových plynov boli na 47. mieste, približne medzi Peru a Portugalskom.

Nie je náhodou, že americké vojenské emisie nie sú vždy zahrnuté v štúdiách o klimatickej zmene, a to kvôli nedostatku spoľahlivých dát od amerických úradov a Pentagonu. V roku 1997 vláda USA presadila vymazanie vojenských emisií z Kjótskeho protokolu. Táto medzera bola síce odstránená parížskou dohodou z roku 2015. Avšak Trumpov krok z dohody odísť, vrátia veci do starých koľají.

Autorská štúdia vychádza z dát získaných prostredníctvom početných žiadostí v rámci Zákona o slobode informácií americkej obrannej logistickej agentúre, čo je masívna byrokratická inštitúcia, ktorá má na starosti americké vojenské zásobovacie reťazce, vrátane nákupu a distribúcie uhľovodíkových palív: V roku 2017 bolo zakúpené približne 269 230 barelov nafty a spálením tohto paliva vypustené cez 25 000 kiloton oxidu uhličitého. Americké letectvo zakúpilo palivo v hodnote 4,9 miliárd dolárov, námorníctvo za 2,8 miliardy, armáda za 947 miliónov a námorná pechota za 36 miliónov dolárov.

Americké vojenské orgány sú si už dlhšiu dobu vedomé, že nemajú imunitu voči eventuálnym následkom klimatických zmien, a svoju úlohu v tejto situácii neignorujú. Ich prístup si však odporuje. Na jednej strane mnohé vojenské základne sa napríklad pripravujú na zvyšovanie morskej hladiny; investujú do alternatívnych energetických zdrojov ako sú biopalivá. Snažia sa tiež, ozeleniť ‚aspekty vojenských operácií vyšším objemom výroby energie z obnoviteľných zdrojov na základniach. Na druhej strane ale zostávajú najväčším inštitucionálnym spotrebiteľom uhľovodíkových palív na svete a na dlho do budúcnosti sa uviazali na zbraňové systémy – existujúce lietadlá a vojnové lode – ktoré závisia od uhľovodíka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *