Spoločnosť

Adela Vinczeová: Spoločenské elity si neuvedomujú, že aj ľudia s iným názorom chcú slušné Slovensko a prisvojovanie si slušnosti jednej skupiny je pre veľa ľudí iritujúce

Známa moderátorka v rozhovore pre magazín Stratégie upozornila, že každý človek vníma realitu cez svoje filtre a spôsobom, ako mu vlastné vedomie dovoľuje chápať. Zamýšľa sa tiež nad tým, kto určí, kto je a kto nie je slušný človek.

Patrí k našim najúspešnejším moderátorkám. Jej štýl, humor a pohotové reakcie jedni milujú, iní ju príliš „nemusia“. Všetci však majú na ňu názor, ľudí nenechá ľahostajnými. O tom, ako to vníma ona sama, ale aj o pracovných projektoch sme rozprávali s Adelou Vinczeovou.

V dnešnej digitálnej dobe nie je bežné, aby známe osobnosti ignorovali sociálne siete. Vy ste sa však stali značkou aj bez ich pomoci. Dá sa povedať, že je vašou stratégiou ísť proti prúdu?

Keď som začínala viac rezonovať, sociálne siete ešte neboli také výrazné. Veď prvá SuperStar bola v roku 2004. Svoju značku som si tak začala nevedome „budovať“ na iných základoch, a tie základy boli asi dostatočne pevné. Čiže – vzniklo to prirodzene bez úmyslu ísť proti prúdu. Napríklad ani Jennifer Aniston alebo Elon Musk nemajú Instagram. Obaja z veľmi podobných dôvodov – človeka to pohlcuje. Okrem toho si myslím, že o mne koluje už dosť informácií na to, aby som ešte iniciatívne zdieľala svoje súkromie.

Napriek tomu, že nie ste aktívna na sociálnych sieťach, vás ako mienkotvornú osobu vnímajú aj mileniáli žijúci len vo svojej digitálnej bubline.

Myslím si, že na sociálnych sieťach som aktívna paradoxne pasívne. Prenikám do tohto priestoru napriek tomu, že ho sama nevytváram. Napríklad sa ním svojvoľne šíria niektoré moje rozhovory alebo špeciálne vystúpenia. No úplne pragmatická odpoveď je, že mi nikdy nenapadlo nejaké konto si na sieti založiť. Z môjho pohľadu je to pre mňa osobne zbytočné a hlavne – zaberá to veľa času. Mám, samozrejme, Facebook pre Trochu inak, aby som informovala fanúšikov o termínoch a obsahu relácie.

Ako známa a mienkotvorná osoba by ste sa mohli vyjadrovať k problémom spoločnosti a napríklad aj formovať verejnú mienku.

Po prvé – už je to viac ako desať rokov, čo ma oslovil istý denník na písanie blogov. Píšem raz mesačne na témy, ktoré osobne považujem za dôležité.

Po druhé – za dôležité pre akúkoľvek spoločnosť považujem vedomie každého jednotlivca. Táto podstata bola dávno formulovaná múdrejšími, než som ja. Vlastne preto ani neviem, čo by som na tie sociálne siete vešala, len by som sa opakovala. Mám hovoriť, koho majú ľudia voliť? Čo majú jesť? Čo majú čítať? Ak je človek nevedomý, je jedno, čo číta, čo je a koho volí. Výsledok vždy pôjde niekam mimo.

Po tretie – ak sú témy ako ekológia, psychológia, spoločnosť, umenie, kultúra atď., v ktorých nie som odborníčka, ale považujem za zodpovedné o nich hovoriť, riešim to cez kompetentné osobnosti, ktoré si pozývame do Trochu inak, prípadne do rozhlasu. Takže formujem verejnú mienku najlepšie, ako viem, a to, že ju neformujem tak, ako by si niektorí predstavovali, je ich problém, pretože považujú svoj pohľad na vec za jediný právoplatný na „obohacovanie verejnosti“. Čo sa týka sociálnych sietí, napokon nás vťahujú aj tak do jedinej siete, a to je sieť túžby po uznaní a obdive.

Túžba po obdive a uznaní?

Áno. Na sociálnej sieti nadobudnete vzhľadom na reakcie zväčša len fanúšikov dojem, že ste celým svetom milovaní a obdivovaní. To – chcieť byť obdivovaný – je pre mňa cesta do absolútnej záhuby. Je to sebazničujúce. Vzniká závislosť. A osobné kontá to veľmi poctivo živia. Je to rozhodne jedna z ich stránok. Musím si veľmi cielene uvedomovať ilúziu vonkajšieho odobrovania svojej osoby. Naša spoločnosť je dosť polarizovaná.

Na minuloročnom galavečere Slnko v sieti, ktorý ste moderovali, rezonovali po smrti Jána Kuciaka a jeho snúbenice vypäté emócie a ostré reakcie. Snažili ste sa ich svojimi vyjadreniami zmierniť, no váš prístup sa nestretol s porozumením.

Nič také som tam nepovedala. Iba to, že neviem, kto určí, kto je a kto nie je slušný človek. Spoločenské elity akoby si neuvedomovali, že aj ľudia s iným názorom chcú slušné Slovensko a isté prisvojovanie si slušnosti jednej skupiny je pre veľa ľudí iritujúce. Väčšina divákov, ktorí to sledovali, vôbec nechápali, prečo sa okolo toho strhla krátka mediálna mela. Každý však prirodzene vníma realitu cez svoje filtre a len tak, ako mu vlastné vedomie dovoľuje chápať. Mňa nevynímajúc. Takže sa v mojom príbehu už nestalo nič prekvapujúce.

Rozumejú ľudia, čo im chcete povedať?

Neviem. Niektorí áno, iní zas nie. No zároveň verím, že ak je nejaká myšlienka vhodná, či už vzbudí kontroverziu alebo nejakú zmenu v spoločnosti, tak sa v správnom čase v správnej miere k ľuďom dostane. Či už odo mňa alebo od niekoho iného.

Neuvažovali ste o vystúpení na protestoch Za slušné Slovensko?

Nie, ale mám veľa kamarátov, ktorí tam chodia. Okrem toho poznám desiatky osobností verejného života, ktoré na námestiach neboli, nikto sa ich na to nepýta, ale vplývajú na ľudí inak. Každý robí, ako vie a ako to cíti, ako to považuje za potrebné.

Čo by pomohlo, aby sa slušnosť dostala do DNA ľudí?

Neviem, či slušnosť má hlbší zmysel. Myslím si, že slušnosť je niečo naučené, čo nás udrží pri tom, aby sme mali isté mantinely v správaní, ale ak ideme do podstaty, tak je slušnosť málo. Naozaj si myslím, že ľudia musia ísť hlbšie do vedomia, do seba. Potom príde aj prirodzená slušnosť.

Viac sa vzájomne rešpektovať?

Ak nie je človek zvedomený so sebou, tak aj rešpekt je len domnelý. Je to len o tom, že šírime toleranciu, ktorá je takzvane odtiaľ potiaľ. Je veľmi ľahké tolerovať skupiny ľudí, ktoré nás neiritujú. Ak si človek neuvedomuje svoje vlastné hranice, kde ho ego začína valcovať, tak mu slušnosť nepomôže. To je pre mňa na nejaký reálny posun spoločnosti málo. Ide určite o čosi pozitívne, ale nedostačujúce.

Neprezentujete sa kontroverzne, ale paradoxne ste kontroverzné reakcie vyvolali, keď ste sa objavili na zadnej obálke konšpiračného časopisu Zem a vek, hoci súčasťou vizuálu bol aj váš text v zmysle, že aj takéto médiá majú právo na existenciu a mali by sme akceptovať aj iný názor.

A ešte som tam povedala aj to, že ich nečítam a v mnohom nesúhlasím. Bolo to markantné, samozrejme, lebo spomínané médium je asi viac než kontroverzné.

Ako sa pozeráte na túto spoluprácu s odstupom času?

Určite som pochybila v tom, že som nemala úplne prelúskaný daný časopis a nevedela som presne, čo píše, pretože som zachytila skôr články, ktoré sa týkali ochrany prírody a nejakých alternatívnych spôsobov liečby. Politické témy som nikdy príliš neriešila, a to v súvislosti s týmto médiom nebolo šťastné. Samozrejme, že politicky ladení ľudia si všimnú najmä politiku a z toho vznikla najväčšia kontroverzia, ktorá sa so mnou doteraz ťahá. Tým reakciám, samozrejme, úplne rozumiem. Nič sa však nedeje náhodou a nemôžem sa ľuďom čudovať. Pre mnohých je to aj palica, ktorú si našli, aby psa bili, pretože túto jednu vec berú do úvahy pomaly ako jedinú, ktorú som v živote spravila, a všetko ostatné zrazu neexistuje. No aj to je asi prirodzená súčasť toho všetkého.

Málokedy sa objavujete v reklame, a teraz účinkujete v spote na farby na vlasy. Prečo ste prikývli práve na takýto produkt?

Prečo nie? Nie je to reklama na alkohol a cigarety alebo niečo veľmi škodlivé. Sama si vlasy farbím, tak som si hovorila, že teraz nejdem ľudí presviedčať o tom, že som takto prirodzene vždy pekne od korienkov blondína. A zároveň so mnou účinkovala Tereza Kostková, ktorú mám veľmi rada, takže aj tento česko-slovenský rozmer mi prišiel fajn. Nie je to niečo, čo som išla robiť z absolútneho vnútorného presvedčenia, ale nebolo tam žiadne vnútorné proti-presvedčenie.

Na obrazovke sa pravidelne objavujete v zábavnej relácii Chart Show a v talkshow Trochu inak. V rádiu máte talkshow Spojky. Ktorá je vašou srdcovkou?

Všetky, pretože každá je iná, každá prináša niečo iné a aj pre mňa je to zakaždým iná práca. Talkshow Trochu inak nie je stavaná na komerčný priestor, kde by to sledovalo viac ľudí. Nakrúcame v SND, volám si do nej hostí, ktorí rezonujú s vecami, ktoré sú z nášho pohľadu inšpiratívne. Nesmierne veľa však spraví aj publikum, za ktoré som vďačná, lebo je vnímavé, chápavé, otvorené. Máme vždy vypredané, ľudia si kúpia lístok, aj keď ešte nevedia, kto bude hosťom. Takáto talkshow sa skrátka nedá urobiť v prime time komerčnej televízie. Na druhej strane, v Chart Show mám možnosť uletieť si. Je to príležitosť urobiť ľuďom dobrú náladu, trošku im dodať energiu. Niekedy je aj to veľmi dôležité. Čiže nie je to vždy o nejakom intelektuálnom vklade, ale aj o pocitovom. A v tom má pre mňa hodnotu aj komerčná televízia. A vrátim sa k tej spoločenskej zodpovednosti, myslím si, že spoločenská zodpovednosť je aj to, že nešírim blbú náladu a blbú energiu.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Kto je Adela Vinczeová?

Moderátorka vstúpila do povedomia ľudí ako spíkerka vo Fun Rádiu. Od roku 2002 sa začala objavovať v televíznej relácii Sedem s. r. o., prelomom v jej kariére bola v roku 2004 prvá SuperStar, ktorú moderovala s Martinom Pycom Rauschom, rovnako ako neskôr ďalšie tri ročníky a jednu Československú. V rokoch 2010 – 2011 mala na Markíze vlastnú talkshow Adela Show, o dva roky neskôr začala v SND robiť novú talkshow Trochu inak, ktorú vysiela RTVS. Okrem toho moderuje reláciu Spojky v Slovenskom rozhlase a Chart Show na Markíze, kde aktuálne pripravuje s Danom Danglom zábavnú šou 2 na 1. Je držiteľkou 15 sošiek OTO.

Rozhovor vyšiel v marcovom čísle magazínu Stratégie, ktoré sú práve v predaji.

Zdroj: strategie.hnonline.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *